pondelok 4. decembra 2017

T. R. Richmond - Čo po nej zostalo

https://i1.martinus.sk/tovar/_l/222/l222966.jpg?v=1450429006To, ako pôsobíme na verejnosti nie vždy odráža to, akým človekom sme vo svojom vnútri.
Tento román mapuje smrť dvadsaťpäťročnej novinárky, ktorá sa zaujímala o závažné témy. Je možné, že ju niekto zabil, aby sa nehrabala vo veciach, v ktorých nemala? Alebo spadla do rieky nešťastnou náhodou?
Aká bola? Chcela by sama skoncovať so životom? Všetci poznajú takú Alice, akú chcú poznať. Nik ju však nepoznal úplne.
Jej smrti sa chopili média a chcú z toho vyťažiť maximum. No nie sú jediní. Do tejto tragédie sa pripletie aj jej bývalý profesor Jeremy Cooke, ktorý sa snaží zo všetkých síl zistiť, čo po nej zostalo a tým rozlúštiť túto tragickú záhadu. Zbiera celý jej život: internetovú komunikáciu, články, prosto, všetko, čo sa jej dotýkalo... Rozuzlenie bude prekvapivé, no nikdy by sa neudialo, ak by ňou nebol chorobne posadnutý.


Naháňa to strach. To, ako sa môže niečo stať „senzáciou“. Ako sa smrť môže stať zaujímavou a všetci sa do nej zahryznú a nechcú sa jej pustiť. Tento román je opakom frázy „Odpočívaj v pokoji.“ Na súkromie zosnulého sa ohľad neberie. Všetko je „prepierané“ z rôznych uhlov a čitateľovi je z toho zle. Dalo by sa povedať, že už nič nie je sväté. Autor chcel svojou knihou upozorniť na neblahý vplyv médií, a to sa mu podarilo, ale čitateľa to zanechá s nepríjemným pocitom. Uvažovala som o spoločnosti. Je kniha naozaj dovedená do krajnosti alebo to môže byť hrôzostrašná realita? Osobne sa prikláňam k druhej možnosti.

Každý z nás svojim životom po sebe každý deň niečo necháva, odtlačok, nejakú stopu. Vlastnú stopu. Napadlo mi, či by sa dal nanovo poskladať z niekoľkých úlomkov. Vzkriesiť človeka, kúsok po kúsku, z takých krehkých črepín? Naskytla sa mi totiž skvelá príležitosť. Život – vlastne smrť – tak blízko mňa. Mŕtve dievča. Alice Salmonová.
(str. 30)

O mŕtvom len v dobrom. No tu to neplatí. Profesor zosnulej sa snaží stále pridržiavať faktov a „pravdy“, aby konečne zistil, prečo zomrela. Má na to svoje osobné dôvody, ktoré sa vám môžu javiť tak, akoby nimi prekročil hranicu slušného správania. O čo sa ten starý pán usiluje? Prečo sa v tom rýpe? Božemôj! Prečo má také myšlienky, aké má? Ak mi túžil spisovateľ nahnať strach, podarilo sa mu to. Niektorých ľudí nezastaví ani smrť. Potrebujú mať svoju posadnutosť, je jedno, za akých okolností. Dielo naberalo čoraz hrozivejšie rozmery a ja som nevedela, kedy sa to zastaví.

Dielo je napísané zaujímavou formou. Ako kronika jednej mladej ženy, ktorá zomrela, ale navždy zostane v mysli tých, ktorí ju poznali (alebo sa len nazdávali). Text pozostáva z sms správ, ktoré poslala, výňatkov z jej denníka, rôznych internetových stránok, kam prispievala alebo kde prispievali ľudia po jej skone, no aj z divných myšlienok profesora, ktorý sa rozhodol všetko zaznamenať. Človek by si myslel, že ten chlap v sebe nemá ani štipku hanby. Dovolil nám nahliadnuť do svojej hlavy, no nám sa zdá, že stále niečo tají. Postupne zisťujeme čo a to nás oberá o reč. Takýto zvrat nik nečakal. No vôbec nie sme na konci. Záver ma nechal v neistote. Celý čas som sa nazdávala, že čítam úplne iný príbeh. Asi som sa sústredila na to, čo nebolo podstatné a hlavný zámer mi ušiel. Spisovateľ ho skryl dobre.

„Tajomstvá napokon vždy vyjdú na povrch, hoci to môže trvať aj niekoľko desaťročí. Človek tomu zabráni len tak, že ich prezradí sám od seba, s vlastnými podmienkami.“
(str. 90)

Čo po nej zostalo má psychologické a sociálne pozadie, v ktorom sa odráža správanie dnešných ľudí; potreba niekoho vlastniť, byť od niekoho bytostne závislý, pád do depresie a následné ubližovanie iným, až po kruté náhody a nehody, ktoré nás sprevádzajú životom. Je len na nás, ako sa so všetkým vyrovnáme. Literárne postavy to v tomto príbehu nezvládli a autor nám ukazuje, ako by to mohlo dopadnúť, ak by sme dovolili, aby nám niečo ovplyvňovalo život takým spôsobom, ako knižným hrdinom. Stačia iba malé zhody náhod, ktoré sa nabaľujú a vznikne z toho katastrofa, ktorá sa nedá odčiniť. Každý mal na tejto tragédii svoj podiel viny, ale najväčší mala jedna osoba... Mala som zimomriavky. Kniha predstavuje veľmi znepokojivý pohľad na dianie vo svete, na život jednotlivca. Ten však môže, alebo aj nemusí byť pritiahnutý za vlasy. Záleží na čitateľovi... 

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.
 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.

2 komentáre:

  1. O knize jsem neslyšela - až do teď a vypadá vážně skvěle. Je to styl co mám ráda. Děkuji za typ a super recenzi - nalákala jsi mě! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Betty :)
      Som rada, že ťa kniha zaujala. Je zvláštne dobrá :)

      Odstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly