Kniha, ktorú napíšete pre svoje dieťa, by mala byť tá najkrajšia vec, čo spravíte. Nasýtená krásnymi myšlienkami a užitočnými radami. Lepšie je, ak to vytvoríte, keď je syn malý a ničomu nerozumie, pretože keď rozumieť bude, už nebude počúvať, a vtedy mu dáte pred nos toto dielo.
Skôr si ho Fredrikov syn ani prečítať nemôže. Autor popísal frustráciu, ktorá pramenila zo zodpovednej úlohy. Úlohy byť rodičom. Svoje zápisky podal svojsky, takže sa to nezaobišlo bez miernych vulgarizmov, ktoré boli však v norme.
Hneď na začiatku knihy sa spisovateľ ospravedlňuje za všetko, čo ako rodič vykoná. Ospravedlňuje sa za to, že ho strápni medzi kamarátmi. Za všetko, čo urobí zle. Bolo to také milé a úprimné, že som sa roztápala ako asfalt v najhorúcejšom letnom dni. Vedela som, že tento počin budem "hltať". Tak sa aj stalo.
Hneď na začiatku knihy sa spisovateľ ospravedlňuje za všetko, čo ako rodič vykoná. Ospravedlňuje sa za to, že ho strápni medzi kamarátmi. Za všetko, čo urobí zle. Bolo to také milé a úprimné, že som sa roztápala ako asfalt v najhorúcejšom letnom dni. Vedela som, že tento počin budem "hltať". Tak sa aj stalo.
Dielo je rozdelené na dva typy textu; kapitoly a kratšie situačné postrehy. Obidve časti sú však veľmi trefné. Z každej stránky cítiť, že autor svojho syna miluje, no niekedy mu dochádzajú sily, a vtedy dieťaťu povie, čo má na jazyku. Je to pochopiteľné, ak si dokážeme predstaviť deficit spánku a permanentný stres. Fredrik je klbko nervov.
Chceme vás jenom chránit. Ušetřit vás všech zklamání, selhání a nešťastných lásek. Přitom nemáme páru, co vlastně způsobujeme, mít díte je v mnoha ohledech podobné jako řídit bagr v obchodě s porcelánem. S nohou v sádře. S lyžařskou kuklou nasazenou obráceně. Opilí.
(str. 16)
Niektorí z vás sa asi pýtajú, či to bolo lepšie ako Ove. Chápem, aj mňa to zaujímalo. Uvedomte si ale, že Ove bol fiktívny príbeh, zatiaľ čo táto novinka je čistá skutočnosť. Realita, ktorú popísal, je síce zaujímavá, krásna a vtipná, no fakt, že je až príliš osobná z toho robí úplne iný druh literatúry. Nemôžete to porovnávať, pretože inak by ste sa sklamali alebo mali očakávania, ktoré by sa nesplnili.
Spisovateľ dáva svojmu synovi praktické rady do budúcnosti, napríklad: aký gauč si má kúpiť, ako má riešiť konflikty... Vraví mu tiež, čo by mal vedieť o láske alebo o Bohu a ďalších témach, ktoré hýbu svetom. Jeho rozprávanie sa vždy nejako zvrtne a čitateľ sa nestačí čudovať, aké postrehy môže mať jeden človek. Veľmi vydarené.
Tak jo. Je 3.45 v noci, táta od tvého narození nespal, ale chudák jsi tady samozřejmě TY. Jako fakt? Na tátu kdyby jedním okem mrkli upíři ze Stmívaní, tak zabručí „toho nejez, Edwarde, vypadá nějak nemocne“. A přitom tady trpíš TY?
Fajn. V tom případe, můžeme si jít lehnout? Když si stejně nechceš hrát s vláčkem?
Prosím?
Ale úplně vážně.
Prosím.
(str. 105)
Dielo nie je také ako ostatné autorove knihy, no aj tak vám má čo ponúknuť. Je zmesou nádhernej lásky, fyzického aj psychického vyčerpania, obáv o vlastné dieťa, ospravedlňovania sa za to, čo urobil, neurobil a ešte urobí. Co by můj syn měl vědět o světě by si mali prečítať hlavne deti, ktoré nechápu svojich rodičov a odcudzili sa im. Toto im pomôže pochopiť ich správanie a zistia, že rodičovstvo nie je zábava. Aj rodičia si prídu na svoje. Ak majú pocit, že zlyhávajú, Fredrik im ukáže, že v tom nie sú sami.
Chceme vás jenom chránit. Ušetřit vás všech zklamání, selhání a nešťastných lásek. Přitom nemáme páru, co vlastně způsobujeme, mít díte je v mnoha ohledech podobné jako řídit bagr v obchodě s porcelánem. S nohou v sádře. S lyžařskou kuklou nasazenou obráceně. Opilí.
(str. 16)
Niektorí z vás sa asi pýtajú, či to bolo lepšie ako Ove. Chápem, aj mňa to zaujímalo. Uvedomte si ale, že Ove bol fiktívny príbeh, zatiaľ čo táto novinka je čistá skutočnosť. Realita, ktorú popísal, je síce zaujímavá, krásna a vtipná, no fakt, že je až príliš osobná z toho robí úplne iný druh literatúry. Nemôžete to porovnávať, pretože inak by ste sa sklamali alebo mali očakávania, ktoré by sa nesplnili.
Spisovateľ dáva svojmu synovi praktické rady do budúcnosti, napríklad: aký gauč si má kúpiť, ako má riešiť konflikty... Vraví mu tiež, čo by mal vedieť o láske alebo o Bohu a ďalších témach, ktoré hýbu svetom. Jeho rozprávanie sa vždy nejako zvrtne a čitateľ sa nestačí čudovať, aké postrehy môže mať jeden človek. Veľmi vydarené.
Tak jo. Je 3.45 v noci, táta od tvého narození nespal, ale chudák jsi tady samozřejmě TY. Jako fakt? Na tátu kdyby jedním okem mrkli upíři ze Stmívaní, tak zabručí „toho nejez, Edwarde, vypadá nějak nemocne“. A přitom tady trpíš TY?
Fajn. V tom případe, můžeme si jít lehnout? Když si stejně nechceš hrát s vláčkem?
Prosím?
Ale úplně vážně.
Prosím.
(str. 105)
Dielo nie je také ako ostatné autorove knihy, no aj tak vám má čo ponúknuť. Je zmesou nádhernej lásky, fyzického aj psychického vyčerpania, obáv o vlastné dieťa, ospravedlňovania sa za to, čo urobil, neurobil a ešte urobí. Co by můj syn měl vědět o světě by si mali prečítať hlavne deti, ktoré nechápu svojich rodičov a odcudzili sa im. Toto im pomôže pochopiť ich správanie a zistia, že rodičovstvo nie je zábava. Aj rodičia si prídu na svoje. Ak majú pocit, že zlyhávajú, Fredrik im ukáže, že v tom nie sú sami.
Hodnotenie: 4/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly