Danielle McLaughlin - Dinosaury na iných planétach

Najdivnejšia zbierka poviedok, akú som kedy čítala.


Príbehy sú nanajvýš čudné. Naháňajú hrôzu, ale vás obklopí taký nevysvetliteľne zlý pocit. Je to logické, pretože v každej poviedke sa rieši nejaký problém a protagonisti to berú svojsky. Osobne som mala zmiešané pocity.
 

Ľahké čítanie v tejto knihe nehľadajte. Budete si musieť pekne ponamáhať závity, aby ste pochopili zámer autorky, a preto ma Dinosaury na iných planétach zvláštnym spôsobom očarili. Nechápem to, pretože všetko je také psychologicky šialené, že sa najprv môžete zľaknúť, čo sa vám dostalo do rúk.

Vôbec som netušila, čo očakávať. Jednu zbierku poviedok som už čítala, no tá bola komplikovaná. V tomto prípade som sa bála, že nie všetky príbehy sa mi budú páčiť. Moje obavy sa potvrdili. Vtedy je problém hodnotiť knihu ako celok a poviedky sú také krátke a zložité, že sa nedajú posudzovať ani samostatne. Skúsim to rozobrať tak, aby ste to pochopili.

Hneď prvý príbeh vo mne vzbudil veľmi zlý pocit a na koniec som sa pozerala neveriacky. Bol to pre mňa šok. Dievča, ktoré chce mať menšie nohy, a tak si obväzuje chodidlá extrémnym spôsobom – nehľadí na deformáciu, ktorú si môže spôsobiť. Dôvod sa dozviete až v závere. Hrôzostrašnú atmosféru dopĺňa text napísaný kurzívou. Ak vám smiem poradiť, venujte mu zvýšenú pozornosť. Uvidíte, prečo vás na to upozorňujem.

Becky si pomaly pritiahne jedno chodidlo na pohovku a začne odmotávať obväzy, ktoré v špirálach dopadajú na podlahu. Jej chodidlo vyzerá biele, neprekrvené a pokrčené. Na prstoch má červené zárezy a Janice teraz vidí, že použila gumičky na to, aby ich spojila dokopy. Becky si skúma prsty, klenbu chodidla. Malíček má modrobiely, postupne ružovie, keď sa doňho začne vracať krv. Na chvíľu zabudne, že sa s matkou háda. „Pozri,“ povie a nohu zdvihne do vzduchu, „zmenšilo sa.“
(str. 20)

Uvedomujem si, že možno chcete názvy kapitol a môj podrobný názor, no priznávam sa, že toho schopná nie som. Poviedky sú tak veľmi postavené na hlavu, že v niektorých prípadoch naozaj nechápem, čo nám chcela spisovateľka povedať, na čo chcela upozorniť. Je to pre mňa pretrvávajúca záhada. Pri čítaní som si musela robiť pauzy a zamýšľať sa nad tým. V každej časti je skrytý obraz dnešnej doby – "vyhorení" ľudia, tragédia bytia, nezmyselné rozhodnutia, ktoré nie vždy skončia šťastne a tiež nie vždy sa všetko uzavrie jednoznačne. Život je už taký. Nemôžeme čakať, že pôjdeme po ceste bez rázcestí.

Chlapec stál na špičkách, s úžasom sa díval na plagát. Prstom sa dotkol miesta, ktoré mu Colman ukázal, horiacej kamennej gule, ktorá za sebou nechávala kométy a prach. „Dopadol len na planétu Zem?“
„Áno,“ odpovedal mu starý otec. „Nestačilo to hádam?“
„Takže na iných planétach stále môžu žiť dinosaury?“
(str. 144)

Ak som nepochopila zámer autorky na prvýkrát – čo sa stávalo skoro stále -, snažila som si to prečítať ešte raz. Zvyčajne sa stalo, že mi potom všetko zapadlo na miesto. Ak vás nebaví čítať ten istý text viackrát, radšej sa tejto knihe vyhnite, pretože je príliš zložitá na jedno preskúmanie. Aj ja sa musím zastaviť ešte pri troch poviedkach z jedenástich, ale knihu otvorím po nejakej dobe, lebo teraz by som na nič nové neprišla.

Rozuzlenie príbehov a niekedy aj dejová línia je veľmi komplikovaná pre čitateľa, ktorý nechce vynakladať úmornú snahu, aby niečo pochopil. Ak ste ten človek, ktorý diela rád analyzuje, Dinosaury na iných planétach by pre vás mohli byť výzvou a rébusom zároveň. Túto knihu musíte mať, aby ste si otestovali svoje pozorovacie schopnosti. Aj keď sa poviedky zdajú šialené, vždy je v nich nejaký odkaz. Len treba čítať pozorne. Závery sú vždy nečakané a neskutočne vás prekvapia.

Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Inaque.

Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse.