pondelok, 28. augusta 2017

Åsne Seierstad - Jeden z nás (Príbeh o Nórsku)

https://www.absynt.sk/media/2016/10/0/1/jeden-z-nas-pribeh-o-norsku-57-size-frontend-large-v-1.jpgNajväčšia nórska tragédia. Veľa nevinných obetí. Jeden psychopat, ktorý má zvrátený plán. Podarí sa mu ho zrealizovať. Celý svet je v šoku a práve toto chcel. Túžil po pozornosti. Dosiahol to.

Táto autorka si povedala, že stačilo! Kniha je poctou obetiam. Páchateľa rozoberá do takej hĺbky, do akej to čitateľ potrebuje, aby si urobil celkový obraz o udalostiach. Nič navyše. Radšej sa viac venuje rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych.
Dielo mapuje situáciu v rodinách od narodenia detí až po ich nezmyselný a tragický skon. Opisuje, ako sa spoločnosť vyrovnáva s touto stratou a ako bol potrestaný vrah.


Najprv som nemala pocit, že by som si knihu chcela prečítať. Prílišná medializácia je to, o čo sa páchateľ pokúšal a zrazu je tu dielo o jeho živote. Skoro som však zistila, že spisovateľka má od začiatku plán; vytlačiť ho na druhú koľaj, tak ako to bude možné, a viac údajov zbierať o rodinách, ktoré prišli o to najcennejšie, čo mali.

Najprv som sa zľakla. Jedna kapitola mi nedávala zmysel. Akoby bola úplne vytrhnutá z kontextu. Potom sa pridali ďalšie. O čo tu ide? Ak budete mať tiež taký pocit, vedzte, že to je začiatok príbehu o obetiach. Novinárka má všetko podchytené a prerozprávala životné príbehy ľudí s citom. O vrahovi sa vyjadrovala neutrálne.

Z kedysi pokojného dieťatka a pomerne tichého ročného batoľaťa sa vykľul dotieravý ufňukanec. Náladový a výbušný. Sťažovala sa, chcela sa ho striasť.
(str. 25)
 
Jeden z nás je veľmi srdcervúca kniha, ktorá sa síce viac sústredí na obete, no nevynecháva ani hlavného vinníka. Natískajú sa nám otázky: Môže nepekné detstvo v jedincovi aktivovať zlo? Aký labilný musí byť jedinec, aby dokázal spáchať takú príšernú ohavnosť? Zlé prostredie človeka neospravedlňuje. Prostredie, v ktorom vyrastáme nás nedefinuje. Máme slobodný výber voľby. Môžeme sa rozhodnúť, čo sa z nás stane. A tento človek sa rozhodol. Bohužiaľ, nesprávne. Nikto nemá právo zabiť.

Teraz telefóny mĺkvo svietili do tmy. Niektoré spod bavlnenej deky, iné z vrecka či zo stuhnutej ruky.
Boli to volania, na ktoré už nikto neodpovie.
Iba tí, ktorých určili, aby strážili mŕtvych, počuli melódie a videli displeje, ktoré sa znova a znova rozsvecovali.
Mamka
Mamka
Mamka
Mamka

Až kým sa batérie jedna po druhej nevybili.

(str. 420)

Netušila som, že autorka sa bude snažiť zachytiť atmosféru Nórska pred útokom. Nezabudla na politické pomery, ani problémy s niektorými prisťahovalcami, ktoré mohli byť spúšťačom brutality. Ale znovu prízvukujem, za žiadnych okolností sa to nedá ospravedlniť! Človek vtedy dúfa, že sa už nič také nebude opakovať. Sme predsa ľudské bytosti, nie zvieratá!

Niekedy som zabúdala, že kniha je skutočnosť; po prvé kvôli jazyku, akým bola napísaná (ak sa to hodilo, boli tam použité básnické prostriedky, napríklad na opis prírody – neviem prečo, ale teraz mi tento fakt neprekážal), po druhé, realita je naozaj zdrvujúca a v niektorých momentoch som chcela prestať čítať. Obranný mechanizmus mozgu zareagoval, pretože ak by nie, tak by som nikdy neprišla na poslednú stranu. Čítala som to len kvôli rodinám obetí a psychologickému aspektu. Z čísel, ktoré obleteli celý svet, sa stali v tejto knihe ľudia s tvárami. Človek to preto berie ešte citlivejšie, ako keď sa o tom dozvedel zo správ. Zosnulí mali svoje plány, sny, nádeje... ktoré v sekunde vyprchali. Dielo je príliš osobné. Neodporúčam ho čítať citlivým povahám. Viem, že „absyntovky“ predstavujú ťažké príbehy, no toto je perfektný uchádzač o spúšťač hlbokej depresie. Ani ja som sa ešte nespamätala a uvedomujem si, že recenzia je všelijaká, len nie dobrá. Neviem moje myšlienky pretaviť do konkrétnych slov.
 
Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.
Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly