Monica Woodová - Jeden kluk z milionu

Quinn Porter sa o svojho syna veľmi nezaujímal. Nerozumel mu, takže nikdy nemali ten správny vzťah. Zistí, že chlapec zomrel. Vracia sa domov plný výčitiek. Myslí si, že keď dokončí jeho skautský projekt, tak svoj dlh splatí.

Chlapec pomáhal stoštyriročnej pani. Jeho otec ani netuší, aké prekvapenia mu stará dáma pripraví. Na jej vek je veľmi vitálna. Nevie, že sa so synom delila o jedno veľké tajomstvo – ich sen, ktorý, zdá sa, smrťou zanikol. Žeby Quinn splnil jeho posledné želanie? Ani nevie ako a zapletie sa do celej záležitosti ešte viac. Podarí sa mu spoznať túžby jeho potomka. Vraví sa: Lepšie neskoro ako nikdy.

Knihu som chcela už dávno a keď sa mi naskytla príležitosť prečítať si ju, nemala som žiadne pochybnosti. Verila som, že bude hodnotná, milá, smutná, krásna... Mala všetko, no našla si ma asi v nesprávny čas a čítanie som si nevychutnala tak, ako by si to zaslúžila. Sama neviem prečo.

Postavy boli vykreslené vierohodne. Keby som poznala nejakú stoštyriročnú babičku, určite by sa správala ako Ona Vitkusová. Autorka úžasne popísala aj psychické zrútenie chlapcovej matky a vnútorný rozpor otca. Toto sa určite dotkne vášho srdca. Bolo mi ich veľmi ľúto, ale zároveň som ich kritizovala za správanie, ktoré mali. V diele sa stretneme tiež s dieťaťom, no pretože ono zomrelo, jeho charakter je odrazený v nahrávkach, ktoré natáčal s Onou. Starenka mu rozprávala svoj životný príbeh a sama bola prekvapená, aký smer všetko nabralo. Povedala mu aj to, čo by neprezradila nikomu. Od nej sa mohol učiť, aké boli doby, ktoré prežila. Niektoré veci som ťažko čítala, pretože boli príliš smutné na to, aby som to iba tak prešla.

Na poslední dvě návštěvy za klukem nedorazil a ona mu to nikdy neodpustí. Některé skutky, viděné v mrazivém světle zpětného pohledu, jsou prostě neodpustitelné.
(str. 22)

Stále mám však pocit, že mi v príbehu niečo chýbalo. Nechápte ma, prosím, zle. Dielo je krásne napísané a na prvý pohľad sa mi zdalo, že je to v poriadku, no nebolo. Asi som ja bola zvláštne naladená a keď sa rozhodnem prečítať si ho znovu, budem cítiť to, čo som chcela cítiť hneď na začiatku. Nedokázala som súcitiť s postavami a to bolo divné. Jeden kluk z milionu mal všetky predpoklady, aby sa mi vryl do srdca. Nestalo sa.

 „Už mi tu pár kluků pomáhalo, ale ani jednomu práce nevoněla. Nakonec se tady vždycky objevil táta a snažil se kluka všelijak omlouvat. Kluk se musí učit, kluk se dal na baseball.“
Zvedla vystouplou bradu. „Kvůli vám jsem si myslela, že váš syn je stejný případ.“
Upřeně se díval slečně Vitkusově na krk: kůži měla jako pomačkaný satén.
„Jenže pak jsem začala mít neblahé tušení. Buď jsem to někde zahlédla, nebo zaslechla. Poslouchám zprávy. Čtu noviny, ale nekrology ne...“
(str. 54)

Kniha mala znaky stať sa mojou srdcovkou, no neuskutočnilo sa to. Sama vôbec netuším prečo. Ešte si ju po nejakej dobe skúsim znovu prečítať a uvidím. Prišla ku mne v divnom období. Príbehu nemám čo vytknúť. V tejto novinke nájdete aj Guinnessove rekordy, ktoré vás istotne zaujmú. Pekne oživili text. Babička, ktorá sa tu vyskytovala, nebola tá typická zlá stará pani, ktorú si zvykli vyobrazovať iní spisovatelia. Kniha mala v sebe originalitu. Postavy boli zaujímavé. Dej bol trošku predvídateľný, ale to neprekážalo. Emocionálny aspekt bol úžasný, ale ja som sa do knihy nedokázala ponoriť. Bolo tam toľko krásnych citov. Ja som vedela, že tam sú, no nejako sa to nedokázalo dostať až ku mne.

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.