Michaela Mihoková - Poškvrnená

Grace je od narodenia odlišná. Je vyradená zo spoločnosti. Žije v internátnej škole s takými ako je ona. S ľuďmi, na ktorých sa ostatní pozerajú cez prsty. Nevedia prežiť, že je niekto iný. Aj keď je dej románu vsadený do iného obdobia, mám pocit, že tento problém je aktuálny dodnes.

Mladej dievčine sa naskytne únik zo stereotypu. Vôbec by si nemyslela, že by mohla mať až také šťastie a jej život sa náhle zmení. Ale všetko má svoju daň. Šťastie chodí ruka v ruke s bolesťou. Nemožno ho oddeliť. Čitateľ si praje, aby mala hlavná hrdinka krásny život, no autorka jej pripravila úskalia...

Knihu mi poskytlo vydavateľstvo, no najprv ma oslovila autorka. Dlho som zvažovala, či sa do knihy pustiť. Mala som strach, pretože toto dielo je jej prvotinou. Napokon som si povedala, že keby som to neskúsila, možno by som prišla o pekný príbeh. Začiatok bol teatrálny, ale to ma neodradilo. Prológ som nejako zniesla a vtedy sa to zmenilo na krásu.

Keď všetci tvoríme vlastný príbeh, prečo sa všetci usilujú nám doň nahliadnuť, aby si z neho vypožičali úryvok  do toho svojho? Hviezdy, ktoré lemujú oblohu vyzerajú rovnako, ale každá z nich žiari odlišne.
(str. 118)

Krása spočívala v tom, ako to Miška poňala. Vytvorila silnú hrdinku s nádhernými myšlienkami, no s hendikepom. Dobre, možno nie som objektívna, dielo sa ma dotklo viac, ako som čakala. Ja mám sama hendikep od narodenia a konečne som si prečítala niečo, kde bola hlavná hrdinka odlišná. Už som sa nasýtila perfektných postáv, ktoré majú od reality na míle ďaleko. Je dobré, že sa vybrala práve týmto smerom. Mala na to vlastné dôvody. Páčilo sa mi, že z Grace neurobila osobu, ktorú treba ľutovať. Možno sa na to vy budete pozerať inak, no ja si stojím za tým, čo som napísala. Viem, že by ju mohla ešte viac zdramatizovať, aby ju čitateľ stále ľutoval, ale nestalo sa tak. Za to ju chválim.
 

Predsudky patria neistým, tým, ktorí potrebujú poukazovať na chyby iných, aby sa nemuseli zaoberať tými vlastnými.
(str. 136)

Verte či nie, rozprávač (ktorý je celý čas tajomný a neznámy) sa prihovára čitateľom. To spôsobilo, že som nadobudla pocit, že som súčasťou príbehu. Že viem niečo, čo iní nie. Bol to vynikajúci ťah zo strany spisovateľky. Na jednej strane sa ten, kto príbeh číta zamýšľa nad tým, kto by to mohol byť a ako je možné, že tá osoba vie všetko o týchto udalostiach, na strane druhej, je rád, že identitu rozprávača nepozná, pretože je v tom nejaké zvláštne čaro. Čitateľ si to, samozrejme, môže domyslieť, ale aj tak tajomnosť nezmizne. Potom sa začne sústrediť na iné veci, vzťahy a analyzuje správanie osoby, ktorá príbeh rozpráva.

Jeden plusový bod patrí za to, že autorka síce vytvorila historický román pre ženy, ale veľmi to nepreháňala. Kniha bola podľa môjho vkusu – žiadne romantické omáčky navyše, ktoré by ma mohli rozčuľovať, ale myslím si, že na svoje si prídu aj tí, ktorí chcú nájsť romantiku v deji. Spisovateľka teda vyhovela každej skupine.

Túto prvotinu hodnotím veľmi kladne. Vyobrazenie postáv a prostredia bolo uveriteľné. Hlavnú hrdinku som si hneď obľúbila a prechovávala som k nej sympatie. Celý dej bol obohatený nádhernými myšlienkami, ktoré vás nútia zamyslieť sa. Aj keď je začiatok zdramatizovaný, ďalej je to v norme. Na prvú knihu je to naozaj krásny počin. Rozhodne odporúčam.

Hodnotenie: 4,5/5