streda, 8. marca 2017

David Ebershoff - Dánske dievča

http://data.bux.sk/book/020/308/0203085/large-danske_dievca.jpgEinar a Greta sa spoznali na umeleckej škole v Kodani. Ona sa hneď zaľúbila a aj on k nej prechovával city. Zosobášili sa a žili pokojný život. Obidvaja boli maliari. Einar kreslil krajinky, zatiaľ čo Greta kreslila portréty. Nevedela nič dotiahnuť do dokonalosti. Niečo jej chýbalo.
Nastal deň, keď jej chýbal ženský model na maľbu. Jediný, kto bol poruke, bol jej manžel. Einar si chtiac-nechtiac navlieka pančuchy... a zisťuje, že sa v nich cíti veľmi príjemne. Objavil v sebe ženu – svoje pravé ja. Teraz sa už cíti slobodný. Toto je on.
Manželka pomenovala jeho ženskú stránku Lili. Najprv to brala ako zábavu, no postupne jej dochádzalo, že to je realita. Takéto zistenie narobí v manželstve zmätok, no Greta sa snaží zo všetkých síl Einara podporovať... aj keď jej to láme srdce.


Nemám predsudky, a keď sa mi naskytla možnosť zrecenzovať túto knihu, ani sekundu som neváhala. Už dlhšie si chcem pozrieť film, no stále som čakala na knižnú predlohu. Tá konečne prišla aj v slovenskom preklade.

Manželia naozaj existovali. Ak si dáte do Googlu meno Lili Elbe, zobrazí vám stránku, na ktorej zistíte všetko o jej živote. Stránku som si prečítala najprv, takže potom som mohla pri čítaní diela porovnávať. Kniha sa mi páčila, no je tu veľké ale...

Spisovateľ sa pridržiaval faktov – to je samozrejmosť -, ale zároveň priznal, že komunikácia medzi manželmi je jeho fikcia. Chápem to, potreboval nejako objasniť historické fakty, aby dávali zmysel. Išiel do hĺbky a takéto podrobné informácie o manželoch nikde nenájdete. Neviem preto pochopiť, prečo sa držal v ústraní, akoby písal ich biografiu. Je to jeho dielo, no ja som v ňom nenašla žiaden cit. Všetko bolo príliš strojené. Udržoval si veľký odstup, a preto ani nedokázal vyjadriť pocity, ktoré mali byť srdcervúce, no v jeho prípade to bolo len suché konštatovanie. Príbeh je sám osebe emotívny, ale on ho dokázal úplne zničiť. Zadupal ho a ani nevedel ako.

 Uvedomoval si, že Lili a on sa spoločne delia o ustricovobelasé pľúca, tlčúce srdce a oči často podliate krvou a kruhmi od únavy. V lebke však fungujú dva mozgy, presne rozdelené ako dve polovice orecha – jedna patrí jemu a druhá jej.
(str. 70)

Dánske dievča je o žene, ktorá sa narodila v mužskom tele, a o tom, ako sa k tomu stavala spoločnosť 20. storočia. Myslela som si, že príbeh bude hroznejší, že budú k Einarovi pristupovať ako ku bláznovi, že mu urobia kadejaké vyšetrenia, nebudú tolerantní.... Áno, pár takých momentov tam bolo, ale vždy sa mohol spoľahnúť na Gretu. Na to, že ona ho ochráni pred svetom vonku – niekedy až príliš. Zdalo sa mi, že ho chce vlastniť. Len pri Lili mala inšpiráciu a nechcela o ňu prísť, lebo bez nej by nebola ničím. Milovala svojho manžela, ale bola to skôr opičia láska, a to sa mi vôbec nepáčilo. Kvôli tomu, že autor nezachytil žiadnu emóciu, som mala veľký problém pochopiť správanie postáv. Ten príbeh mohol byť taký krásny. Krajšie pocity som zachytila z trojminútovej ukážky na film ako z tohto. Sklamalo ma to. Celá kniha ma sklamala.

„Potrebujem Lili maľovať každý deň,“ povedala Greta. „Musíš mi pomôcť.“
(str. 118)
 
„Ak je váš manžel posadnutý diablom,“ dodal Vlademar, „ja ho z neho vyženiem.“
(str. 134)

Ak sa neviete nájsť je to zdrvujúce. Chýba vám identita a môžete celý svoj život premrhať hľadaním. Možno Greta celý čas tušila, čo sa v jej manželovi skrýva, a tým, že ho poprosila, aby jej pózoval ako žena, ho zámerne vyslobodila z okov, ktoré ho zväzovali. To nevieme. Dánske dievča je nádherný príbeh lásky... až kým nezistíte, že tá láska priam hraničí s posadnutosťou a vlastníctvom duše niekoho iného. Aj taký môže byť život. Niekedy je najväčším prejavom lásky nechať milovanú osobu odísť. Bude toho schopná aj Greta?

Samotný príbeh je nádherný, ale autorove spracovanie ho úplne zničilo. Z knihy som nedokázala zachytiť žiadne pocity. Vlastne, teraz rozmýšľam nad tým, že spisovateľ je génius (poznámka: myslené ironicky), pretože interpretovať srdcervúci osud dvoch manželov takým „suchým“ štýlom, to nedokáže hocikto. Je to len moja domnienka, ale z toho mi vyplýva, že David Ebershoff nemá k svojmu dielu žiadny vzťah. Prečo sa ho teda rozhodol napísať?

Hodnotenie: 3/5
 
http://www.bux.sk/knihy/269929-tichy-vykrik.html

1 komentár:

  1. Knihu jsem ještě nečetla zato film jsem již viděla. Režisér si ve filmu dal záležet na komunikaci mezi manžely a ten cit mezi nimi, to pouto, podpora, pochopení a zároveň i nenávist tam byla vidět. Takže film mohu doporučit. Pokud to je jak píšeš, neváhám tvrdit, že v tomto ohledu bude film lepší. A obsazení je skvostné!

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly