Cynthia D´Aprix Sweeneyová - Hniezdo

Leo, Jack, Bea a Melody. Štyria súrodenci, ktorých nespája nič iné len fond nazývaný Hniezdo. Každý chce svoju časť, no musia počkať, kým sa peniaze uvoľnia. Zatiaľ ním nemôže nik hýbať, teda okrem jednej výnimky, s ktorou nepočítali.
Keď sa najstarší Leo dostane do problémov, pretože dopravnou nehodou zničil život mladému dievčaťu, peniaze sa musia použiť na výdavky. Zvyšní traja súrodenci sa búria. Chcú, aby im majetok vrátil, a to hneď. Záletník Leo ani netuší, do akého blata sa zaboril tentoraz. Jack urobil poza manželov chrbát pár zlých finančných rozhodnutí, Melody si kúpila krásny dom v drahej lokalite a Bea chce napísať knihu. Súrodenci mu pôjdu po krku, lebo sami sú v bezútešnej situácií. So svojimi peniazmi narábali neuvážene, pretože sa až príliš spoliehali na fond, ktorý im založil otec.

Anotácia ma veľmi zaujala. Myslela som si, že kniha sa bude sústrediť na citovú stránku postáv, teda, že to bude psychologické a ja takéto diela milujem. Realita nenaplnila ani prinajmenšom moje očakávania. Podľa mňa to bolo prvoplánové, nudné a „neohrabané“ písanie, čo sa dá celkom pochopiť, ak sa na to pozriem, ako na autorkin prvý román. Veľmi by som si priala, aby som mohla príbeh hodnotiť inak, ale aj keď zavriem obidve oči, nedá sa to.

 „A čo Leova poistka?“ vyzvedala Melody. „Nemal by mať ako vodič uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti?“
„Hm, to je ďalšia nečakaná komplikácia. Zdá sa, že Leo neskoro platil niektoré účty vrátane poistenia.“
Jack si pomasíroval spánky, akoby ho rozbolela hlava. „Tak si to zhrňme. Leo použije v podstate celý svoj majetok na vyplatenie Victorie, aby sa jej zbavil a zatvoril jej ústa, a všetky naše peniaze dostane čašníčka, lebo Leo to jednoducho posral.“
(str. 65)

 Námet na príbeh bol dobrý – síce ohratý, ale dobrý. Určite by sa z toho dalo vytrieskať niečo hodné čítania. Áno, všetko dávalo zmysel, no neskutočne to nudilo. Divná rodina, divné postavy a divné rozhovory. Sú tri stupne zvláštnosti; divná, naháňajúca hrôzu a niekedy tá, ktorá vás láka. Tentoraz som chcela mať dielo čo najskôr z krku a už nikdy ho znovu neotvoriť. Netvrdím, že všetko bolo zlé, no skoro všetci boli sebeckí a celý ich život sa točil okolo peňazí. Chcela som odhaliť posolstvo knihy, ale to ma nejako obchádzalo. Viem, že by som mala, no, bohužiaľ, žiadny hlbší význam som nepostrehla. Možno to bolo tým, že Hniezdo ma od začiatku pripravilo o moje pozorovacie schopnosti. Potom som sa ani nesnažila.

 „Nehovorím o mame. Viem, že už našla pokoj. Som si tým istá. Hovorím o tebe, otec. Ty mi lámeš srdce. Ak tu žije nejaký duch... si to ty.“
(str. 236) 

Postavy, ktoré som mala naozaj rada, boli Melodyne dievčatá a Tommy. Tí ľudia peniaze neriešili, a preto mi boli sympatickí. Prežívali vlastne vnútorné drámy, takže to bolo pre mňa oživenie po stránkach plných financií. Už som toho mala dosť. Len oni trochu pozdvihli kvalitu diela, inak to bola hrôza. Spisovateľkin štýl písania sa mi vôbec nepáčil. Nebola to moja šálka kávy. Možno preto to hodnotím tak negatívne... Viem, že tejto autorke sa budem vyhýbať oblúkom. Keď je v knihe veľa opisov a menej priamej reči, tak to nie vždy musí byť katastrofa, ale v tomto prípade áno. Vôbec ma nezaujímal život hlavných hrdinov, no aj tak som o tom musela čítať. Hniezdo je jedna z kníh, ktorej dej zabudnete hneď, ako ju prečítate. Kvôli tomu som napísala recenziu krátko po prečítaní. Nenachádzalo sa tam nič, čo by sa mi vrylo do pamäti.

Hodnotenie: 2/5