Nemohla som na túto knihu napísať plnohodnotnú recenziu – ani teraz to nedokážem. Vyšťavila ma, takže vôbec neviem, čo by urobila s mladším čitateľom, pre ktorého je prioritne určená. Buď by to vaše dieťa nepochopilo, alebo upadlo do depresie. Niečo z toho určite. Príbeh je taký krásny a poučný, no zároveň taký temný, že budete čítať text cez slzy. Neviem, či som jediná, ale dielo mi v nejakých aspektoch pripomínalo Malého princa. Netvor je strom, ktorý rozpráva malému Conorovi príbehy, ktoré majú mravný základ. Pomáha mu pochopiť zložité životné situácie. Odhliadnuc od všetkého zlého sa mi zdalo, že čítam rozprávočku. Zaujímavé ilustrácie ma v tom utvrdzovali. Knihu som si kúpila v zľave a doteraz nechápem, prečo ju tam dali.
Ideme na môj trň v oku. Autor je z nášho Martina, takže o to viac, aby som knihu nepotopila, no nemôžem inak. Knihu som si kúpila na odporúčanie dvoch ľudí, ktorí ma vopred varovali, že Baričák je svojský. Neodradilo ma to, ba čo viac, nahlodalo moju zvedavosť. Nemala som to robiť. Spisovateľ hovorí (podľa toho, čo som čítala), že on si servítku pred ústa neberie. Že sa jeho postavy vyjadrujú ako normálni ľudia. Tu sa zastavme. Je normálne, aby človek len nadával? Nečítala som nič iné iba nadávky a sprosté slová. Kašlem na to, že pod vrstvou vulgarizmov bol krásny srdcervúci príbeh. Ani v realite by som sa nechcela rozprávať s človekom, ktorý musí za každou vetou (slovom) chrliť nadávky. Rozčuľovalo ma to.Druhý problém nastal v úchylnosti postáv v diele. Čo som to, dopekla, musela čítať? Viem, že na niečo chcel poukázať, no bol to hnus. Akoby spisovateľ chcel vyhrotiť každú situáciu. Príbeh by mohol byť taký nádherný, ak by to autor nesilil.