Chris Carter - Dvojitý kríž

Nová detektívna séria. Privítajme Roberta Huntera!

Sadistický vrah a nevinné obete. No nie je to tak? Vrah si myslí, že sú hriešnici a že koná Božiu vôľu, keď ich zabíja. Je to náboženský fanatik? Zdá sa.

Tento človek je ale dávno po smrti. Odsúdili ho a popravili. Čo sa to deje? Má nástupcu, alebo pravého zločinca nikdy nechytili? Zabíja rovnakým spôsobom. Je precízny a nikdy po sebe nezanechal žiadnu stopu, len dvojitý kríž na zátylku obetí. To je jeho značka. Nočná mora, ktorá veľmi dlho mátala Huntera, sa znovu vrátila alebo nikdy neskončila. Čo je horšie? Myslel si, že toto zlo porazil. Nevedel však, že mu bude musieť čeliť znovu. Tentoraz s oveľa sofistikovanejším plánom odvety.

Keď som si prečítala anotáciu a prvé stránky, myslela som si, že séria začína nejako zvláštne a toto určite nebude prvý diel. Mýlila som sa. Najprv má čitateľ pocit, že je o niečo ukrátený, že nečíta pilotnú časť, pretože autor sa tvári tak, akoby sme vedeli súvislosti, takže nám nič netreba vysvetľovať. Hneď som sa pozerala na Goodreads, či mi niečo neušlo, no je to správne. Veď áno, načo by vydavateľstvo vydalo napríklad druhý diel ako prvý? Mohla som si vydýchnuť a sústrediť sa na čítanie. Ak budete mať aj vy nejaké pochybnosti, nemajte obavy, naozaj čítate túto sériu od začiatku.

Z toho, čo vzápätí uvidel, sa mu zdvihol žalúdok. Garcia bol pribitý ku krížu v klietke z plexiskla. Silné krvácanie z jeho rán vytvorilo na zemi pod ním kaluž krvi. Na sebe mal iba spodky a na hlave korunu z ostnatého drôtu, hrubé železné ostne mu viditeľne prebodávali kožu. Po tvári mu stekala krv. Garcia nejavil nijaké známky života.
(str. 11)

Knihu som spozorovala už v českom vydaní, no nejako sa mi do nej pozrieť nechcelo. Musím sa priznať, že sa moje pocity nezmenili ani vtedy, keď mi ju ponúkol slovenský vydavateľ, ale jeho upozornenie, že je to pre silné žalúdky, ma zaujalo. Za výsledok som neručila, pretože to, čo sa niekomu môže zdať príšerné, sa mne javí ako slabý odvar. Ja som toho už prečítala... Hranica zdesenia sa u mňa výrazne posunula. Smutné. Ani tu som nebola vyľakaná. Zo začiatku som sa karhala, že musí vždy zvíťaziť moja zvedavosť, keď mi niečo šepká, že tento príbeh nie je pre mňa. Neviem ako, no zrazu som prestala šomrať a nechala sa poltiť týmto brutálnym dejom. Stále som sa nebála, ale priznávam, že príbeh je brutálny a nie každému sa musí páčiť. Teda, nie každý ho zvládne čítať. Také menšie upozornenie. Ak sa neviete rozhodnúť, prečítajte si moju prvú ukážku. Budú tam ale aj horšie veci.

Trvalo dlho, kým som sa k dielu dostala. Najprv predvianočný zmätok u vydavateľa, potom bol predvianočný a vianočný zmätok u mňa, a takto sa čítanie odkladalo a odkladalo. Mala som za sebou len jednu stranu a nič viac. Vravela som si, že to má čas. Keď sa na to pozerám spätne, som veľmi rada, že som ju čítala neskôr. Aspoň budem kratší čas fňukať, že potrebujem ďalší diel. Ale naozaj, potrebujem ho hneď teraz! Dúfam, že vydavateľstvo sa rozhodne ďalej prekladať túto sériu. Ak nie, budem sa musieť uchýliť k českej verzii. Myslím si, že teraz som hovorila za väčšinu. Chcem pokračovať v slovenskom vydaní, keď som ním začala, ale keď to inak nepôjde...

„Hmm! Asi by si mal zavolať asistenčnú službu.“
„Ja žiadnu nemám.“
„Čože? Prosím ťa, povedz mi, že si robíš srandu,“ povedal Garcia opretý o dvere spolujazdca.
„Nerobím.“
„Zbláznil si sa? Máš auto, ktoré je... aké je toto auto vlastne staré?“
Hunter zvraštil tvár, snažil si spomenúť na presný rok výroby. „Bude mať už takých štrnásť rokov.“
„Máš štrnásťročné auto a neplatíš si asistenčnú službu? Buď si veľký optimista, alebo automechanik, ale nevidím, že by si mal ruky špinavé od oleja.“
„Vravím ti, že to auto dobre poznám. Len mu musíme dať ešte trochu času, a potom naskočí. Doteraz ma nikdy nesklamalo. Takže kávu alebo pivo?“
„Prosím?“
„No, nejako ten čas predsa musíme zabiť... odhadujem to na takých dvadsať minút. Môžeme tu sedieť a len tak čumákovať na ulicu, ale keďže sme na Sunset Stripe, máme tu more možností, ako si to čakanie spríjemniť. Takže máš radšej kávu alebo pivo?“
(str. 119 – 120)

Vidíte ten obrat? Aj ja som bola prekvapená. Vôbec som totiž netušila, že táto kniha si ma môže až tak získať. Chcela som byť nekompromisná. Viete, že keď sa mi niečo nepáči, tak to nemám problém napísať a zahrabať dielo pod čiernu zem. To mi ide. Dvojitý kríž začínal ako typická detektívka, ktorú som už čítala miliónkrát. Dokonca som sa pozerala tu, na blog, či som ju predsa len nečítala v češtine. Nie, nečítala. Znechutene som ju chcela zavrieť, lebo prežiť Silvestra s knihou, ktorej neviete prísť na chuť, nie je výhra. No nemala som čo robiť – ja som asi jediný človek, ktorý sa dokáže na Silvestra nudiť -, a tak som sa k nej opäť vrátila, s radosťou veľkonočného zajaca v zime. Byť veľkonočným zajacom v zime nie je asi nič príjemné a aj ja som sa cítila nepríjemne. Ak poznáte rozmery a hrúbky kníh od Aktuellu, viete, o čom píšem. Zdalo sa mi, že s touto budem bojovať. Zrazu sa však všetko na dobré obrátilo a vôbec netuším, kedy nastal ten zlom a začala som si príbeh vychutnávať. No stalo sa to. Čítať som začala o šiestej večer a do polnoci som ju mala prelúskanú. Úplne ma pohltila. Psychologická hra, ktorá sa nachádza v deji a zmätie postavy a samotného čitateľa, je čarovne sofistikovaná. Na konci som nepríčetne a neveriacky pozerala na rozuzlenie a išlo ma poraziť, že som na to neprišla. Vysvetlenie vrážd bolo bravúrne logické, ale tak skryté a nenápadné, že mi potom odhalenie vyrazilo dych. Nepredpokladala som to. Toto asi nebude predpokladať nikto. Ako to spisovateľ mohol urobiť? Nenávidím ho. Je to také rafinované. Pekne s čitateľmi vybabral.

Zdalo sa mi, že vedľajšie postavy mi nemali čo ponúknuť. Boli plytké a všetky na jedno kopyto. O ich progrese počas čítania môžete len snívať. Aspoň mne sa tak javili. Alebo? Mala som pocit, že tam sú, lebo sa to očakáva, a ak by mohli, samy by sa z príbehu vyčiarkli. No aj tie nakoniec dokážu neskutočne prekvapiť. Nepodceňujte situáciu. Všetko je tak, ako má byť. Aj z nevýrazných ľudí sa môže hneď stať objekt vášho záujmu. Ja som im však nevenovala dostatočnú pozornosť. Pri knihe ma držali len dvaja vyšetrovatelia, ktorí boli správne zábavní, strelení, ironickí. Zbožňovala som ich. K dobrému pocity z knihy prispel aj kvalitný preklad, ktorý sa nebabral s hovorovými slovami. Môžete to vidieť v druhej ukážke. Výborná práca! Veľa som sa nasmiala. Áno, aj pri krváku sa dá smiať, ak je napísaný takto úžasne.

Myslela som si, že táto novinka nemá potenciál, no veľmi som sa mýlila. Dokázala veľkú kritičku presvedčiť o opaku. Bola úžasná. Keď to píšem ja, znudená z tohto žánru, tak to teda niečo znamená. Pri knihe som strávila necelých šesť hodín a nepustila som ju, až kým nebola dočítaná. Koniec ma donútil zazerať na knihu. Aspoň viem, že kvalita ešte existuje. Konečne! Toto som potrebovala ako soľ. 

Hodnotenie: 4,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.

 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.

Tiež stojí za pozornosť:

Zober ma so sebou - nádherný príbeh o životných stratách, bolesti, nádeji v beznádeji, ale hlavne o nezvyčajnom priateľstve, ktoré nezničí ani čas.