Alica Bartková - Kvietok

Stal sa zločin, ktorý sa musí prešetriť. Svetlo do prípadu môžu vniesť dve obete. Všetko je príliš záhadné. Čitateľ vôbec netuší, čo ho bude čakať.
Dvaja neznámi ľudia, ktorí sa nikdy v živote nevideli, boli nútení bojovať o svoj život spoločne. Prečo práve oni?
Čo sa zdá na prvý pohľad nespojiteľné, sa napokon spojí a objasní. Treba len vydržať.
 

Mám rada Alicine detektívky. Vždy sú niečím zvláštne a hrajú sa s nami až do konca. Aj keď možno vieme, kto je vinník, neprekáža nám to, pretože v deji ide o viac. Vždy. Chcela som si prečítať aj Kvietok, lebo som bola veľmi zvedavá, čím nám ešte môže vyraziť dych. Od prvej strany som však vedela, že psychické choroby sa budú opakovať. Mala som ale mylný úsudok, ktorý ma úplne pomýlil a nesústredila som sa na to, na čo som sa mala. Od začiatku som mala pocit, že túto knihu poznám a viem, ako skončí. Zistila som, že nepoznám a neviem, ale aj tak sa mi zdalo celé to pozadie povedomé. Kým som ja riešila podobnosť, v deji sa diali veci, ktoré som spozorovala, no neprikladala im veľkú váhu. To som urobila chybu...

Ako sa sem dostal? Nie si je istý, ale vedľa seba niekoho začul. Obzrie sa doľava a zbadá nejakú mladú ženu. Dievča. A vedľa nej je ďalšia osoba. Muž. Dievča akoby spalo, nie je mŕtve, lebo vidieť, ako sa jej dvíha a klesá hrudník, ale na mužovi vedľa nej nevidieť známky života. Čo to má, dofrasa, znamenať?
(str. 7)

Všetko je tajomné, psycho, záhadné, tak ako sme pri autorke zvyknutí. V tejto atmosfére vybudovala niečo rafinované. Nechala som sa vodiť za nos. Možno som bola nepozorná. Alebo nie? Nie, toto sa nedá určite odhaliť hneď na prvý pohľad. Ani na tretí, ani nikdy. Prečo? Rozuzlenie nie je prítomné od začiatku. Žiadne náznaky, nič. Aj keď je tam už dlhší čas, zároveň tam nie je. Je to prekvapenie pre všetkých. Asi aj pre spisovateľku. Možno prekvapila samu seba. Keď som zistila, čo je vo veci, smiala som sa. Pekne ma dobehla. Mala som to rovno pod nosom, no nevenovala som tomu žiadnu pozornosť, lebo iné udalosti a postavy boli zaujímavejšie.

Táto kniha vás pomýli. Alebo lepšie povedané: odkloní od správneho smeru, ktorým sa chcete pozerať. Prioritou sú zaujímavé postavy, z ktorých sa postupne môžu stať iní ľudia. Upútajú vašu pozornosť až natoľko, že na nič iné sa už nebudete pozerať. Alica vedela, čo robí. Tlieskam jej. Stále som rozmýšľala nad osobami, ktoré všetko iné prebili, a nemala som čas analyzovať niečo na okraji príbehu. Jedinú skutočnosť, ktorú musím vytknúť a je pre mňa, žiaľ, podstatná, je tá, že autorka zas lepšie nerozvinula príbeh a detailnejšie nám neobjasnila súvislosti. Áno, nič už nebolo treba vravieť, no ja som taký čitateľ, ktorý potrebuje vysvetlenie od samotného autora a ktorý situácie rád pitve. Mne osobne chýbalo lepšie popísanie toho, čo tej tragédii predchádzalo.

Kvietok ako kľúč.
Kvietok ako hlavolam.
Kvietok ako jednoduché vysvetlenie.
(str. 113)

Neskutočne mi prekážala zlá korektúra diela. Viem, aká ťažká práca to je, no zlý slovosled hneď na prvej strane ma obral o reč. Vy si môžete pozrieť prvú ukážku. Nie si je istý nebola moja chyba. Takto to tam je reálne napísané. Všetky neopravené slovosledy a zle umiestnené čiarky mi bránili vychutnať si knihu úplne. Iritovalo ma to.

Neviem prečo, no Kvietok som za detektívku nepokladala. Pre mňa to bol len psychologický triler, aj keď som si uvedomovala povahu príbehu. Spisovateľka ma dokázala bravúrne odkloniť od správnej stopy, pretože som sa viac sústredila na zvláštne správanie postáv, ako na hľadanie vinníka. Vôbec som netušila, že kniha sa uzavrie tak, ako sa napokon uzavrela. Pre mňa bola však nedotiahnutá. Ak to mala byť detektívka, mala sa viac upriamiť na priebeh vyšetrovania a nie na vnútorný svet postáv. A ak to bol triler, mal sa viac zaoberať konaním postáv. Teraz som dostala z každého rožku trošku a nie som stopercentne spokojná, lebo Kvietok mal výborný potenciál, ktorý uletel na všetky strany. Netuším, čo si z toho mám vybrať.

Hodnotenie: 3/5

 

Za knihu z celého srdca ďakujem autorke.

Kúpiť si ju môžete napríklad v Martinuse.