sobota 19. mája 2018

Silvia Antalíková - Náš milý synáčik

https://www.slovart.sk/buxus/images/cache/detail-knihy/image_47140_19_v1.jpegPeter šestnásť rokov nepoznal svojho otca. Otec nikdy nevidel svojho syna a zrazu sa musia naučiť spolu vychádzať.
Peter je v najhoršej puberte a jeho matka to už nezvláda. Nedokáže byť na výchovu mladého človeka sama. Viac nie. Niečo sa predsa musí zmeniť.
Nečakane sa ozve otcovi svojho dieťaťa. Tým odštartuje sled udalostí, ktoré budú mať nepredpokladaný záver.


Pred pár mesiacmi som čítala moju prvú knihu od autorky, a tá sa mi páčila. Teraz ma informovala, že jej vyšla ďalšia. Bola som zvedavá, a keďže som už poznala štýl písania, nemalo ma nič prekvapiť. S týmito myšlienkami som sa pustila do čítania. Niekedy však veci nie sú také, ako sa zdajú a všetko naberie nový smer.

Myšlienky ma ešte posunuli na sedačku, aby som ich v rýchlosti ako-tak upratala a zvážila si, či robím dobre, alebo nie. Pobehovali kade-tade ako útočné krvilačné vyhladované komáre. Zabodávali mi do tela pichľavé ostré ciciaky a pili, pili, smädne pili. Išlo im o posledné minúty života. Zaháňala som sa okolo seba, ale nepomáhalo to. Bolo ich veľa, celý roj. Na tele mi ostávali veľké navreté pupáky. Svrbelo ma celé telo, v ušiach som počula ich zúrivý bzukot.
(str. 8)

Nerada to priznávam, no úvodné stránky ma skoro zabili. Prvá ukážka v recenzii vám môže napovedať, ako je celý príbeh napísaný. Pri predchádzajúcej knihe som nemala ten pocit. Všetko sa mi čítalo dobre. Náš milý synáčik bol ale za čiarou. Patetický, zbytočne obšírny, stále odbiehajúci od prvotnej myšlienky... Nemilo ma to prekvapilo. Obdivovala som spisovateľku, že sa vo vlastnom texte nestratila, pretože využívala neskutočné odbočky od toho, čo chcela čitateľovi povedať. Bola som zmätená a nervózna. Netušila som, kam to ešte povedie, a to bol len začiatok.

Osobne si myslím, že hlavnú úlohu v tomto zmätku zohral fakt, že Silvia sa zo všetkých síl snažila byť poetická. Niekedy to bolo trefné, dobre cielené, no väčšinou to udieralo do očí a priam znechucovalo ďalšie čítanie. Bolo to prehnané a neúnosné. S jazykom treba narábať opatrne. Milujem slovenčinu, pretože je nádherná. Dá sa s ňou pracovať, vytvárať nové prirovnania, metafory... Každý by mal však vedieť (a vidieť), kde je miera. Toto dielo je pravým opakom. Asi to autorka nedokázala odhadnúť. Bolo tak veľmi preplnené všakovakými jazykovými ozdobami, že hrozilo, že to neunesie (a ani čitateľ). Ak by sa to objavovalo iba tam, kde to vážne patrilo, viditeľne by to zredukovalo hrúbku knihy, no aspoň by zostalo to najlepšie. To, pri čom som sa úprimne smiala a pomyslela som si: „Silvia, toto ti vyšlo.“

Asi, teda nie asi, ale určite sme vyzerali dosť komicky. Pološialená žena ťahajúca na mol opitého fagana do auta a potom zase z auta, ale neprekážalo mi to. Boli sme na ceste k budúcej možnej náprave.
(str. 14)
 
S radosťou som sledovala omyly mladého muža. Bolo to skutočné. Humorné a úprimné. Situácie skoro stále sršali reálnosťou, no dialógy a monológy to pekne podupali. Problém je v tom, že ak aj máte v rodine dieťa v puberte, to neznamená, že viete, ako premýšľa. Vy ste už zabudli, ako ste sa cítili, keď ste zažívali toto obdobie života, a tak sa stane, že to nedokážete vierohodne zachytiť. Postava v knihe správne rebelovala, ale rozmýšľala ako dospelý človek, ktorý sa pokúša spomenúť si na časy puberty. Zle sa na to pozeralo. Videla som tam rozpor. Bol to jeden guláš. Nevedela som sa z toho vôbec vymotať.

Kniha disponovala dobrou témou, aj kostra príbehu mala šancu na úspech, no prevedenie viditeľne pokrivkávalo. Spisovateľka neprimerane používala jazykové prostriedky, a tým znemožňovala plynulé a ľahké čítanie jej tvorby. Až príliš tlačila na pílu, a to sa jej podľa mňa vypomstilo. Text veľmi vyzdobila. Nebolo to prirodzené. Ďalší háčik spočíval v tom, že nie všetko sa mi zdalo reálne. Môj dobrý pocit z diela sa úmerne znižoval s počtom prečítaných strán. Neviem, čo sa to udialo, ale Náš milý synáčik mi vôbec nelahodil. Možno sa však zapáči mladším čitateľom. Recenzia je iba mojim skromným názorom.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
 Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto stránke.

2 komentáre:

  1. Toto nie je prvý krát, čo som si všimla, že máš veľmi podobný vkus na knihy ako ja. Teraz ani tek nehovorím o žánroch, skôr o tom ako sú napísané. Asi by som ťa mala viac sledovať :D
    Mary Roe

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly