Hendrik Groen - Tajný denník Hendrika Groena

Večne ironický starček, ktorý, paradoxne, nemá rád starých ľudí, ale žije v domove dôchodcov. Nepáči sa mu veľa vecí, ale radšej si ich zapíše do svojho tajného denníka plného zaujímavých postrehov.
Nedajte sa však zmiasť. Pod povrchom je to milý človek. Prejavuje aj city, iba je, ako väčšina starých ľudí, nahnevaný na všetkých a všetko.
Papier znesie naozaj kadečo. Hendrik si servítku pred ústa nedáva a povie každému - priamo do svojho denníka -, čo si o ňom myslí. (Nuž, konflikty asi nevyhľadáva. Alebo áno?)
Kniha je plná úsmevných situácií, obohatená o triezvy pohľad na život, s veľkou dávkou nadhľadu. Mapuje jeden celý rok. Deň za dňom.

Na knižnom trhu je nespočetné množstvo kníh, v ktorých sú hlavnými protagonistami práve starí ľudia. Stalo sa to hitom, takže spisovatelia sa do tejto témy zahryzávajú už niekoľko rokov. Niektoré pokusy sú úspešné, iné nie. Ale čo keď starček napíše svoju výpoveď o stave starostlivosti v jednom amsterdamskom domove pre seniorov? A čo keď nikto nepozná jeho skutočnú totožnosť? Vtedy vzniká zmätok. Kto je to? Je to naozaj penzista alebo nie? Pred prečítaním diela som sa sama seba pýtala, čo také môže skrývať, že chce byť anonymný? Teraz to už viem. Aj vy to možno zistíte z prvej ukážky, ktorú prikladám.

...celý rok budem bez cenzúry pozorovať život ľudí v severoamsterdamskom domove dôchodcov.
Ak pred koncom roka umriem, bude to vyššia vôľa. V tom prípade požiadam svojho priateľa Everta Duikera, aby na pohrebe prečítal výber z môjho denníka. Keď budem ležať na márach v malej sále krematória Obzor, pekne umytý a nažehlený, preruší nepríjemné ticho chripľavý Evertov hlas, ktorý ohromenému publiku prečíta niekoľko pekných pasáží.
Trápi ma však jedno: čo ak Evert umrie skôr než ja?
........................................................................................
Evert bol nadšený, ale nechcel sa zaručiť, že bude žiť dlhšie ako ja. A mal aj určité pochybnosti. Obával sa, že po prednese z môjho denníka si bude zrejme musieť nájsť nejaký iný domov, kde mu poskytnú starostlivosť.
(str. 8 – 9)

Už na začiatku som sa zvíjala od smiechu. Táto kniha ma skoro zabila. Hendrik sa s tým nebabre. Do svojho denníka dáva všetko – aj to, čo by sme naozaj nepotrebovali vedieť, ale kvôli tomu sa začneme nezastaviteľne smiať. Humor mu teda nechýba. Hlavný hrdina je komik ako vyšitý. Všetko, čo pohľadom zachytáva, sa stáva zaujímavým. Každú situáciu dokáže opísať tak úžasne, že nebudete mať na výber len mu veriť, aj keď hovorí: „Nie každá veta je lož, ale nie každé slovo je pravda.“ Vôbec som sa nezamýšľala nad autenticitou, pretože som nemala pocit, že by bolo niečo vymyslené. Síce som mladá, no som postihnutá a tým pádom mávam tiež problémy s chodítkom ako postavy v knihe. Nezdalo sa mi nepravdepodobné ani to, že existujú akční dôchodcovia. Celkovo to nedokážem posúdiť, ale nemyslím si, že tam niečo nesedí.

V domove dôchodcov boli zaujímavé postavičky. Majú čitateľovi čo ponúknuť. Bez smiechu sa to nezaobíde. Starý človek sa bojí celého sveta: bankomatov, cudzincov, že bude ešte dlho žiť... Niektoré obavy sa mi zdali príliš neopodstatnené a nelogické. Viem, žili v inej dobe. Teraz je to odlišné, ale niekto zostal stále v minulosti. Nepáčilo sa mi, ako sa seniori vyjadrovali na adresu cudzincov, no uvedomujem si, že zažili odlišné obdobie a my zažívame zase inakšie. Snažila som sa to tolerovať.

Keď sa to zráta, dohromady zahynulo sedem rybičiek.
Včera kvôli tomu zavolali políciu.
.....................................................................................
Riaditeľka hystericky žiadala dôkladné vyšetrenie, ale mladší policajt povedal, že na to je potrebné najprv podať trestné oznámenie.
„Je ho možné podať hneď?“ Nie, to sa dá len v stanovenom termíne v ich kancelárii alebo cez internet.
„Dobre, ale čo s mŕtvolami?“ Agent navrhol smetný kôš. „Ale nemôžu tam zostať príliš dlho. Alebo spláchnuť do záchoda.“ A potom páni opustili budovu so želaním „pekný večer“. Pani Stelwagenová bola v šoku. „To je škandál! Považujem to za škandál. Tak sa nezaobchádza s občanmi.“
Bolo krásne počúvať ju, ako bezmocne vykrikuje. Jej všemocnosť je našťastie obmedzená stenami tohto domova.
(str. 24 – 25)

Len aby ste si nemysleli, že je všetko o zábave. V deji si síce najviac miesta vyžiadal humor, ale sú tam tiež iné emócie. Ľudia v tomto veku majú rozličné zdravotné problémy a niekedy sa to podobá dráme. Autor citlivo popisoval, aké ťažké veci musia prekonávať jeho priatelia. Ani jemu samému to nie je jedno a vtedy môžeme vidieť inú tvár Hendrika Groena. Láskavú, starajúcu sa a nežnú. V takýchto okamihoch nie je po hneve ani zmienky. Pre svojich kamarátov urobí čokoľvek.

Už dlho ma nijaká kniha takto nerozosmievala. Stále som zažívala výbuchy smiechu. Hendrik je komický rozprávač. Aj z úplne všedných udalostí urobil komédiu. Zdá sa mi, že jeho zmysel pre humor by mal vyhovovať každému. Ak si však nebude istí, radšej si prečítajte ukážky v recenzii a zvážte to sami. Neviem, či som ich vybrala dobre, ale ak by som chcela prepísať všetko, čo sa mi páčilo, prepísala by som celé dielo, pretože bolo úžasné. Čítanie ma veľmi rozveseľovalo. Na tento titul som sa najprv pozerala skepticky. Nazdávala som sa, že chce ťažiť len zo slávy kníh s podobnou témou, no príšerne som sa mýlila. Tajný denník je originálny a na nič sa nehrá. Žeby to bola podľa mňa jedna z najlepších kníh roku 2018? Ešte uvidím, ale jednoznačne sa o to uchádza.

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.