Dieťa je svedkom vraždy. Treba ho ochrániť.
Jace prišiel o svoj normálny život, aby bol v bezpečí. Musí sa skrývať. Je umiestený (pod falošným menom) do programu pre problémové deti a nik by ho teda nemal nájsť.
No dvaja vrahovia, ktorých by mohol usvedčiť, sú mu na stope a nevzdajú sa, kým ho nenájdu.
Situáciu skomplikuje aj lesný požiar, ktorý vypukne v horách, kde sa výcvikový program koná. Príroda je sama osebe veľmi nebezpečná. Je možné, aby chlapec zostal bez ujmy na zdraví?
Dvaja muži sa približujú a majú len jeden cieľ. Môže sa stať všetko. Horský terén je zradný. Bude im to hrať do karát alebo bude výhoda na Jaceovej strane?
Michael Koryta sa teší čitateľskej obľube u nás aj v Česku. Ja som ho vôbec nepoznala, no keďže mu vyšla nová kniha v preklade, zaujala ma. Podľa nadšených reakcií ostatných ľudí som dospela k záveru, že píše úžasne.
Jace prišiel o svoj normálny život, aby bol v bezpečí. Musí sa skrývať. Je umiestený (pod falošným menom) do programu pre problémové deti a nik by ho teda nemal nájsť.
No dvaja vrahovia, ktorých by mohol usvedčiť, sú mu na stope a nevzdajú sa, kým ho nenájdu.
Situáciu skomplikuje aj lesný požiar, ktorý vypukne v horách, kde sa výcvikový program koná. Príroda je sama osebe veľmi nebezpečná. Je možné, aby chlapec zostal bez ujmy na zdraví?
Dvaja muži sa približujú a majú len jeden cieľ. Môže sa stať všetko. Horský terén je zradný. Bude im to hrať do karát alebo bude výhoda na Jaceovej strane?
Michael Koryta sa teší čitateľskej obľube u nás aj v Česku. Ja som ho vôbec nepoznala, no keďže mu vyšla nová kniha v preklade, zaujala ma. Podľa nadšených reakcií ostatných ľudí som dospela k záveru, že píše úžasne.
Príbeh ma nezaujal od začiatku. Bolo to niečo, čo som nečakala. Vystihovalo to jedno slovo: suchopárnosť. Nevedela som, či s knihou nebudem bojovať. Vôbec to nevyzeralo dobre. Možno už nie som schopná pozerať sa na veci z pohľadu dieťaťa, pretože keď som mala možnosť pozerať sa očami inej postavy, moje pocity sa zlepšili. Postupom času som však zistila, že mi prekáža spôsob, akým autor dielo napísal. Prosto mi to nebolo pochuti. Ak načrel do svojej zložky napätia, nevedel to plne rozvinúť ani vyčerpať všetky možnosti, ktoré mu takéto scény ponúkali. Nevŕtal sa v tom. Šokovala ma informácia, že kniha je vhodná od 15 rokov. Zas som stúpila vedľa, no teraz to bola len a len moja chyba.
Zisťoval, či ho niekto nepozoruje.
Nikto.
Vypadni odtiaľto, prikázal si v duchu, ale nedokázal sa prinútiť skočiť do vody. Nevedel si predstaviť, že by sa znovu ponoril a preplával ponad muža, ktorý má na členkoch priviazanú činku, hlavu naklonenú nabok a podrezané hrdlo.
(str. 14)
Nebolo to zlé. Iba ja som čakala niečo iné. Moje nároky na dobrú detektívku a úžasný thriller sú vysoké. Stále stúpajú, pretože tie najlepšie knihy posúvajú hranicu kvality. Kto mi ide po krku by som si užila možno pred piatimi rokmi. Nájdu sa tam veci, ktoré sa mi naozaj páčili a obrali ma o reč, ale v mojich očiach nedokázali zakryť nedostatky. Na moment prekvapenia som musela čakať dlho. Zdalo sa mi, že postavy sa v príbehu nikam neposúvali, a ak áno, tak tempom slimáka. Spisovateľ, podľa mňa, príšerne naťahoval dej, aby nás mohol ohúriť. To sa asi nevyplatilo.
Mala som rada časti, v ktorých dostávali priestor vrahovia. Michael ich vykreslil šialene, a to upútalo moju pozornosť. Boli to psychopati a ja som ani nedýchala, keď som o nich čítala. Autor prenikol do ich mysle až tak, že som mala zimomriavky. Síce to nebolo také silné, ako som zvyknutá pri týchto opisoch, ale charakteristika nemusí byť brutálna, aby človeku nahnala hrôzu. Tento aspekt diela bol zvládnutý bravúrne.
„Mám pre teba jedno dieťa,“ pokračovala. „Dúfam, že sa ho ujmeš.“
V peci zapukotalo poleno a oheň za sklenenými dvierkami vzbĺkol.
„Máš pre mňa dieťa,“ zopakoval. „To znamená... že máš svedka.“
(str. 26)
Kniha je skôr určená pre mladších čitateľov (od 15 rokov), ktorí by chceli začať s thrillermi. V niektorých častiach deja som sa čudovala, akým smerom sa všetko uberá, no aj tak si myslím, že človeku, ktorý prečítal mnoho podobných diel sa to môže zdať príliš pomalé. Kto mi ide po krku má dobrý potenciál a dosadenie zaujímavých postáv bol výborný ťah. Zvraty, ktoré sa tam nachádzajú, zdvihli kvalitu a opisy psychiky zločincov vám naženú strach. Kniha je iná, ale to neznamená, že aj zlá. Keby som mala menej rokov, určite by som si ju vychutnala. Kvôli tomu, že je zároveň drsná, no na druhej strane nechce ísť do úplného vykreslenia brutality, je vhodná pre ľudí, ktorí sa s týmto žánrom len zoznamujú.
Zisťoval, či ho niekto nepozoruje.
Nikto.
Vypadni odtiaľto, prikázal si v duchu, ale nedokázal sa prinútiť skočiť do vody. Nevedel si predstaviť, že by sa znovu ponoril a preplával ponad muža, ktorý má na členkoch priviazanú činku, hlavu naklonenú nabok a podrezané hrdlo.
(str. 14)
Nebolo to zlé. Iba ja som čakala niečo iné. Moje nároky na dobrú detektívku a úžasný thriller sú vysoké. Stále stúpajú, pretože tie najlepšie knihy posúvajú hranicu kvality. Kto mi ide po krku by som si užila možno pred piatimi rokmi. Nájdu sa tam veci, ktoré sa mi naozaj páčili a obrali ma o reč, ale v mojich očiach nedokázali zakryť nedostatky. Na moment prekvapenia som musela čakať dlho. Zdalo sa mi, že postavy sa v príbehu nikam neposúvali, a ak áno, tak tempom slimáka. Spisovateľ, podľa mňa, príšerne naťahoval dej, aby nás mohol ohúriť. To sa asi nevyplatilo.
Mala som rada časti, v ktorých dostávali priestor vrahovia. Michael ich vykreslil šialene, a to upútalo moju pozornosť. Boli to psychopati a ja som ani nedýchala, keď som o nich čítala. Autor prenikol do ich mysle až tak, že som mala zimomriavky. Síce to nebolo také silné, ako som zvyknutá pri týchto opisoch, ale charakteristika nemusí byť brutálna, aby človeku nahnala hrôzu. Tento aspekt diela bol zvládnutý bravúrne.
„Mám pre teba jedno dieťa,“ pokračovala. „Dúfam, že sa ho ujmeš.“
V peci zapukotalo poleno a oheň za sklenenými dvierkami vzbĺkol.
„Máš pre mňa dieťa,“ zopakoval. „To znamená... že máš svedka.“
(str. 26)
Kniha je skôr určená pre mladších čitateľov (od 15 rokov), ktorí by chceli začať s thrillermi. V niektorých častiach deja som sa čudovala, akým smerom sa všetko uberá, no aj tak si myslím, že človeku, ktorý prečítal mnoho podobných diel sa to môže zdať príliš pomalé. Kto mi ide po krku má dobrý potenciál a dosadenie zaujímavých postáv bol výborný ťah. Zvraty, ktoré sa tam nachádzajú, zdvihli kvalitu a opisy psychiky zločincov vám naženú strach. Kniha je iná, ale to neznamená, že aj zlá. Keby som mala menej rokov, určite by som si ju vychutnala. Kvôli tomu, že je zároveň drsná, no na druhej strane nechce ísť do úplného vykreslenia brutality, je vhodná pre ľudí, ktorí sa s týmto žánrom len zoznamujú.
Hodnotenie: 2,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Autora teda vůbec neznám, ani samotnou knihu, ale obálka a název vypadá lákavě. Taky mám však celkem vysoké nároky, co se týče thrillerů a na zadek mě neposadí už jen tak kde co. A tady ta kniha asi podle tvé recenze do této kategorie nejspíš spadat nebude :-)
OdpovedaťOdstrániťKaždému sa páči niečo iné, no aj ja mám už vysoké nároky na thriller, a preto sa mi to nepáčilo :)
Odstrániť