Kristína Ježovičová, Michaela Mihoková - Nevidím zlo

Kto by mohol spáchať taký hrozný čin? Zabiť psa, ešte k tomu vodiaceho? Slepá žena bola svedkom tejto brutality, ktorá sa odohrala v jej byte, pred jej očami, no polícií pomôcť nedokáže. Útočníka nevidela...
Príbeh nie je len o všadeprítomnom zle, ale aj o jednej rodine, ktorá by mala byť zomknutá. V skutočnosti je však rozhádzaná ako neposkladané puzzle. Každý vidí iba svoje problémy. K potrebám druhých sú slepí.
Keď sa stala táto tragédia, nik na to nebol pripravený. Dá sa na niečo také vlastne pripraviť? Nedobrovoľne zisťujú, že ich domácnosť a hlavne ich rodinné vzťahy majú trhliny. Toto odhalenie je ako škvrna, ktorá sa dostala do ich základov. Na povrch vyplávajú veci, o ktorých nemali tušenia.

Ani som nerozmýšľala, že by som si knihu neprečítala. Keď sa spojili také úžasné autorky ako teraz, nebolo čo riešiť. Bola som veľmi zvedavá, ako ich spolupráca dopadne, pretože o Kike už viem, že rada provokuje a Miška veci len načrtne. Javí sa mi, že sú dva protipóly, no konečný výsledok bol viac ako úžasný.

Keby som spisovateľky nepoznala, bola by som úplne stratená. Nevedela by som, ktorú časť napísala ktorá. Ich písanie sa zlieva do celku, a to je nádherné. Sústreďte sa radšej na príbeh. Ten mohol čitateľovi ponúknuť pohľad na spoločnosť. Pohľad, aký máme len my hendikepovaní. Nie so všetkým som sa vedela stotožniť, no chápala som to. Rozumela som hlavnej hrdinke. Je hneď vidno, keď o postihnutí píše človek, ktorý má tiež znevýhodnenie. Vám ostatným sa otvárajú dvere do našich nefalšovaných pocitov. Možno nás týmto dielom viac pochopíte. Je jedno či to je slepota, alebo iný druh hendikepu. Zistila som, že emócie sa nemenia. Chce sa mi smiať, keď sa nejaký autor snaží zachytiť naše pocity. Väčšinou to pôsobí veľmi umelo, veľmi nereálne a potom mám z diela zmiešané pocity a chvíľu si myslím, že som mimozemšťan. Tu sa to nekonalo. Hlavná postava Dominika mi bola veľmi blízka.

V rovnakom čase sme hľadali samotu. Navzájom sme si ju chceli ukradnúť, no prišli sme na to, že o samotu sa deliť nedá. Je len pre jedného z nás.
(str. 51)

Postupom času som sa zorientovala, kedy sa o slovo hlási Kika. Je to autorka, ktorá si nedá pokoj a šokuje konvenčný slovenský ľud. Áno, niektoré situácie vás môžu pobúriť, no vedzte, že všetko má svoj význam. Takto chce zaslepeným ľuďom otvoriť oči. Je to netradičný postup, vždy si vyberá témy, o ktorých sa iní boja písať a ide až do hĺbky. Možno si budete chvíľu myslieť, že príbeh je trochu „sci-fi“. Žijeme na Slovensku, no ono sa mení. Teda, ľudia v ňom, takže situácie, ktoré boli v knihe popísané, nie sú až také nereálne. Aspoň z môjho pohľadu.

„Trápi ma, že nevidím niečo konkrétne. Niečo, čo je všade okolo mňa.“
„Čo také potrebuješ vidieť?“
„Zlo. Nevidím zlo.“
(str. 88)

Nevidím zlo je prešpikované nenávisťou. Už na začiatku som bola na dne. Čo sa to s nami deje? Prečo sa nedokážeme rešpektovať navzájom? Zistila som však, že nič nie je čierne a nič len biele. V knihe sa musí človek zamerať na mnoho pocitov; nenávisť, lásku, zradu, odpustenie... Všetko má svoj kontrast. Písanie oboch autoriek je bravúrne zvládnuté, takže nikdy neviete, kam čitateľa povedú. Nechajte sa prekvapiť. Udalosti odštartuje vražda psa, ale postavy majú svoje vlastné trápenia a tajomstvá, ktoré sa pomaly derú na povrch.

Na záver mám však niečo, na čo by som chcela upozorniť; dielo má koniec, ale jeho potenciál vás prinúti rozmýšľať nad pokračovaním. Ja osobne by som chcela vedieť, ako sa darí Dominike a celej rodine. Viem, že je to už uzavreté, no hrdinovia sú vykreslení tak skvelo, že by bola škoda príbeh iba tak opustiť. Nad niektorými situáciami ešte stále visí otáznik a rada by som videla, ako ho spisovateľky zmažú.
 

Hodnotenie: 4,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu BESTSELER.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.