Joanna Connors - Nájdem si ťa

Nikdy nechoďte v noci po ulici sami. Nikdy neverte človeku, ktorého ledva poznáte. Tieto rady nám rodičia vštepovali od útleho detstva. Niekedy sme si možno mysleli, že preháňajú. Keď sme však dospievali, zistili sme, že svet nie je takým bezpečným miestom, za aké sme ho považovali.

Joanna Connors bola vždy nebojácnym dievčaťom. Jej smelosť ju sprevádzala až do dospelosti. Ničoho sa nebála. Vravela si, že jej sa to stať nemôže. Všetci sa dištancujú od tragédií, ktoré sa dejú. Nik si neprizná, že obeťou môže byť každý. To, čo sa deje vo svete, sa môže prihodiť aj vám. Nerúťte sa do nejakej situácie, ak vám šiesty zmysel káže ustúpiť. Vie, prečo sa ozýva práve v tej chvíli.

V knihe sa nachádza kontakt na bezplatnú linku pomoci.

9. júla 1984 sa novinárke Joanne navždy zmenil pohľad na spoločnosť. Stačí jedno nesprávne rozhodnutie a váš život sa môže ocitnúť v troskách. Autorku ten deň máta stále. Keby nebola taká hlúpa, naivná.. Takýmito myšlienkami sa trýzni počas celej knihy. Odkrýva nám, ako sa po znásilnení stala ustráchanou myškou a ako jej správanie ovplyvnilo manžela i deti.

„Nájdem si ťa,“ bolo posledné, čo mi povedal, a kdesi v najprimitívnejších, najbojazlivejších zákutiach mozgu som mu ešte vždy verila. Všetky tie roky sa ukrýval v tieni môjho života, sledoval ma, čakal. Ešte vždy sa mi o ňom snívalo.
(str. 32)

Z útržkov, ktoré reportérka zozbierala o živote útočníka, sa zostavila mozaika zla. Všetky fragmenty sú už samy osebe strašné, no keď sa na to čitateľ pozrie ako na celok, je to ešte hrôzostrašnejšie. Čo možno aktivovalo zlo v tomto človeku? Čo ho formovalo? Joanna využije všetky dostupné cesty, aby zistila, ako sa veci majú. Kam až bude schopná zájsť? Sila tejto ženy je neuveriteľná...

Lomcovali mnou pocity, aké mala samotná spisovateľka. Dozvedela som sa o hroznom detstve chlapa, ktorý ju znásilnil a v niektorých okamihoch som cítila ľútosť. Ľutovala som predovšetkým jeho rodinu a vo mne sa začali biť pocity: Mám aj jeho ľutovať? Nemám? Sama som nevedela, čo mám cítiť – čo je normálne cítiť - a mala som v hlave zmätok. Zlá minulosť nikoho nikdy neospravedlňovala. Aj keď sa vraví, že keď žijete v dysfunkčnej rodine, bude sa vám všetko zlé správanie javiť ako úplne normálne... Myslíte si, že to, čo robíte, je v poriadku, no nie je.

Ako reportérka som často žiadala ľudí, aby ku mne boli otvorení a dovolili mi porozprávať ich príbehy, kým ja som svoj dusila v sebe.
(str. 227)

Joanna poňala svoju knihu komplexne. Nejedná sa v nej len o jej znásilnenie – ktoré popísala podľa mňa podrobne – nič pre slabé žalúdky -, ale aj o znásilnenia žien v histórii a postoj, ktorý zastávala spoločnosť. Zo ženského pohľadu ma dnešné zákony, ale aj tie siahajúce do dávnej histórie, nahnevali. Vraj si ženy môžu za to samy? Veľmi ma to pobúrilo. Celý právny systém ma pobúril. Je úplne nespravodlivý a nezmyselný. Táto kniha ma nerozcítila tak, ako som si myslela. Som skôr rozzúrená ako býk. Dôvod prečo sa dozviete, ak si prečítate knihu. Je tam viac skutočností, ktoré som v recenzii nespomenula.

Nájdem si ťa predstavuje veľmi silnú spoveď znásilnenej ženy, ktorej život sa obrátil hore nohami. Aby mohla normálne žiť, musí si o násilníkovi zistiť všetko, pátrať na vlastnú päsť, vyhrabať všetky spisy zo svojho prípadu... Až vtedy bude schopná postaviť sa démonovi minulosti. Kniha pôsobila ako jej terapia, ktorá ale môže pomôcť ďalším ženám, aby zistili, že niektoré veci v sebe nemôžu dusiť. Musí sa o tom rozprávať!

Hodnotenie: 4/5 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.

Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.