Jeannette Wallsová - Sklený zámok (Nájdi krásu v boji o prežitie)

Autorka zbadá na ulici svoju matku prehrabujúcu sa v kontajneri. Vracia sa do svojho detstva, aby nám vysvetlila, čo predchádzalo tomuto okamihu.

Dozvedáme sa, ako môže ľahostajný spôsob života zničiť rodinu. Hlavným dôvodom je otcov alkoholizmus. Z láskavého človeka sa pod vplyvom tejto látky stáva tyran a pomätenec, no aj tak nedá dopustiť na svoje deti. A naopak, deti zbožňujú zas jeho. Ale situácie, ktoré spisovateľka opisuje, sú pre normálnych ľudí nepochopiteľné. Čo všetko si museli malí členovia rodiny vytrpieť vplyvom alkoholizmu a nekonvenčnou výchovou umelecky založenej matky?

Pre čitateľa je ťažké napredovať a pretáčať stránky. Preto je ešte nepochopiteľnejšie, že Jeannette svoju knihu napísala s láskou, ktorú cítiť z jej slov.

Pred pár rokmi ma kniha nezaujala. Možno som musela trocha dospieť, ale s jej ďalším vydaním som si ju musela prečítať. Dôvodom bola aj túžba pozrieť si film. Na začiatku som však zistila, že s tým budem bojovať. Dlho som prichádzala na príčinu.

Celý ten životný príbeh je realistický, no aj v niektorých okamihoch slabo uveriteľný, čo mu vôbec nepridáva na autentickosti. To je veľká škoda, pretože bol taký smutný, priam depresívny, že keby záležalo len na tomto kritériu, dielu by som dala plný počet.

„A čo mám podľa teba hovoriť ľuďom o svojich rodičoch?“
„Len hovor pravdu,“ povedala mama. „Je to jednoduché.“
(str. 15)

Viem, že deti v nefungujúcej rodine musia predčasne dospieť, ale že si trojročné dieťa (autorka) varilo párky sa mi zdá pritiahnuté za vlasy. Síce sama tvrdila, že bola šikovným dieťaťom, nejako mi to nejde do hlavy. Môj mozog tú predstavu nechce prijať. Bráni sa jej. Nedokážem si to predstaviť. Vždy keď som túto informáciu chcela akceptovať, niečo mi našepkávalo, že to nemám robiť. Situácia s varením bola len jedna z mnohých vecí, ktoré mi vôbec nezapadli na miesto. Sama seba som hrešila za to, že sa v tom musím paprať a nechcem rešpektovať veci také, aké sú. Sklený zámok nie je práve najlepšie napísaný, ale osobné drámy jednej rodiny vás priklincujú ku knihe a budete so zatajeným dychom sledovať ďalší vývoj.

Sťahovali sme sa ako kočovníci. Žili sme v prašných banských mestečkách v Nevade, Arizone a Kalifornii. Zvyčajne tam bol len zhluk smutných schátraných chatrčí, čerpacia stanica, predajňa konzervovaných potravín a jeden či dva bary.
(str. 29)

Otec robil neskutočné problémy (ako každý alkoholik), ale skoro stále víťazila láska spisovateľky, ktorá nemala hraníc. Toho by som ja nebola schopná – a ani nie som. Keď ma niekto sklame, zapamätám si to. Jeannette mala však tú smolu (alebo šťastie), že zlyhanie otca nepovažovala za prešľap. Vždy v tom našla niečo dobré alebo si to ako dieťa vôbec neuvedomovala. Z tohto som upadla do depresie a čoraz ťažšie sa mi vracalo k dielu.

Bol to silný príbeh, z ktorého sa musím spamätať. Takto ľudia nemôžu žiť. Prosto, nemôžu. Rozoberali sa tam hrozné veci a čitateľ sa bude diviť, ako sa dokáže dysfunkčná rodina spojiť a zomknúť s cieľom prežitia, pretože majú iba jeden druhého a život k nim nie je láskavý. Črtá sa tam jasný paradox. Niektoré situácie sa mi nezdali reálne, ale je len na vás, ako si ich budete vysvetľovať vy. Väčšinou je spisovateľkino detstvo až príliš kruté. Sklený zámok vo vás zanechá silné pocity, no aj nezodpovedané otázky. Vôbec netuším, ako mám knihu hodnotiť. 

Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.