Sabina Zelená - Tisíc východů slunce

Pavla príde v jednej sekunde o dvoch najdôležitejších mužov jej života – manžela a otca. Je tehotná a myslí si, že bude na všetko sama, no na dvere jej zaklope babička. Po dňoch frustrácie a žiaľu, sa rozhodne opustiť krajinu, v ktorej žila a začať nový život v dedine, v ktorej vyrastala jej mama.
Tam sa zblíži so svojím susedom, ktorý má slepú sestru. Pomaly odhaľuje pozadie rodinnej tragédie a zisťuje, že všetci máme vlastné trápenia. Žeby na ňu ešte čakalo šťastie? To zvyčajne máva rozličné formy. Bude schopná začať odznova?
 

Tisíc východů slunce je prvotinou od českej autorky, ktorá sa netají tým, že chce, aby čitateľ pri jej knihe zažil celú škálu pocitov. Podarilo sa jej to?

Mám rada, keď sa v knihách rozoberajú ťažké témy, no keď to spisovatelia využívajú, pekne ma to nahnevá. Od začiatku príbehu som vedela, že Sabina sa pokúša práve o to. V strede knihy ma premohla zvedavosť a pozrela som si niečo o autorke. Nie je nič zlé na tom, keď niekto túži písať emotívne príbehy, no čitateľ musí cítiť, že aj autor má k svojmu dielu vzťah. Tu to absentovalo. Nezachytila som ani jednu nefalšovanú  emóciu, ktorá by mi napovedala, že kniha bola napísaná s hlbším citom. To mi veľmi chýbalo.

 Na hrudi mě strašlivě bolelo a srdce, které ještě donedávna s železnou pravidelností poctivě bilo, se teď nejistě třepotalo jako křídla ptáčete, jež poprvé vylétlo z hnízda.
(str. 19)

Veľmi ma to mrzí, no nemôžem inak. Opisy prostredia a celkovo postáv boli úplne zanedbané. Sabina sa snažila, ale akosi sa ma to nedotklo. Akoby tam ani neboli. Zle vykreslila – prepáčte, skôr divne – povahové črty hlavných hrdinov a bohužiaľ, nepomohlo tiež to, že príbeh bol rozprávaný z rôznych pohľadov - z Pavlinho, z babičkinho a susedovho.

Keď som si knihu brala na recenziu, myslela som si, že dostanem srdcervúci príbeh a môj plač sa nebude dať zastaviť. Tak veľmi som sa mýliť nemohla. Spisovateľka nevedela žiadne pocity preniesť. Nikdy nepíšte len preto, že chcete svojho čitateľa rozplakať alebo rozosmiať. Píšte, ako to cítite. Zapamätajte si, že ten, kto váš počin číta, hneď na začiatku zistí, že v ňom chýba práva láska. Samozrejme, každý má rád svoje dielo, no píše ho z odlišných pohnútok, a to sa vo veľkej intenzite odrazí na výslednom „produkte“.

Nemám výhrady ku deju ako takému a ani k výberu témy. Neskutočne mi však prekáža, že je kniha napísaná nezáživne a prvoplánovo. Nechcem uraziť autorku, no mne sa zdalo, že sa nad vývojom deja nezamýšľala tak, akoby sa patrilo. Viem, je to jej prvotina a prajem jej, aby jej ďalšia kniha bola dobrá, ale v Tisíc východů slunce išla iba po povrchu. Možno sa písanie kníh treba naozaj naučiť. Ak ešte niečo vydá, skúsim si to prečítať a ak ma ani to neosloví, so Sabinou končím. Toto dielo nie je podľa môjho gusta.

Všechno to přemýšlení a dumáni mi však k ničemu nebylo, na jeho konci jsem byl stejně zoufalý jako na začátku. A tak jsem se znížil k té nejhorší věci. Utíkal jsem před sestrou k jezeru, do lesa nebo stodoly, a pak se jen potácel mezi prací a nočními můrami. Ona mě z ničeho nevinila a tím to všechno bylo ještě horší.
(str. 80)

Zdalo sa mi, že autorka sa v bolesti nechcela vŕtať, ale netuším, prečo sa tiež netúžila vŕtať v radosti. Všetky pocity išli mimo mňa. Boli povrchné. Z diela vo mne nezostalo nič. Skončilo sa až príliš predvídateľne a ja som z toho nadšená nebola. Dej plynul podľa zvyčajnej schémy „smutných románov pre ženy“. Snažím sa na to pozerať ako na prvotinu. Nedá sa. Síce má výborný potenciál, ale spisovateľka neodhadla svoje možnosti a zručnosti a silou-mocou chcela čitateľa vyprovokovať k nejakej emocionálnej reakcii. Nie vždy sa takýto prístup vypláca. Ak ste citlivej povahy, dielo vám vrelo odporúčam, pretože sa vám, podľa mňa, nemôže stať, že z knihy upadnete do depresie. Môže vás jedine zasiahnuť a trošku si poplačete.

 

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.