Connie Willisová - Slyším tě všude

Dobre si rozmysli, čo si praješ a uisti sa, že tvoje želanie nik nepočuje! Mohlo by to totižto skončiť katastrofou, ktorá ti prevráti život hore nohami!

Briddey je bláznivo zaľúbená do svojho kolegu Trenta. Je pre neho ochotná urobiť všetko, takže neváha ani vtedy, keď jej navrhne, aby sa spolu emocionálne spojili. V blízkej budúcnosti, kde sa dej knihy odohráva, je možné pomocou operácie mozgu zachytávať emócie partnera.
Niečo sa pokazí a Briddeyn mozog je nastavený úplne inak, ako sa na začiatku predpokladalo. Nevie, čo si má myslieť. Veď  to bol len „bežný“ zákrok.

Od prvej stránky som bola knihou uchvátená, pretože sa čítala jedna radosť. Postavy a prostredie boli úžasné. Komu by sa nepáčila šialená írska rodinka hlavnej hrdinky, ktorá sa postarala o humorné situácie? Alebo otravní kolegovia, ktorí majú zvláštne povahy? Sci-fi línia bola zozačiatku zvládnutá na jednotku. Neexistovalo nič, čo by som mohla vytknúť, ale...

...asi stopäťdesiat strán pred koncom sa všetko zmenilo. Nie všetko sa mi páčilo, takže moje pocity boli rozpačité. Mala som pocit, akoby autorka chcela nasilu predĺžiť hrúbku svojho diela a čitateľa tým vrhla do víru nezmyselných dohadov, teórií, až kým ho úplne nezmiatla. Zbožňovala som knihu dovtedy, kým sa dej neskomplikoval natoľko, že som nevedela, čo čítam. Názory hlavných postáv sa zlievali – zistíte... nemôžem vám povedať prečo, lebo by som vám vyzradila zápletku. Pre mňa to bol najväčší rušivý element. Musela som sa poriadne sústrediť. Viem, malo to tam byť, no ja som netušila, ako sa z perfektnej knihy mohol vykľuť chaos. Spisovateľka chcela zvýšiť intenzitu, no prehnala to.

Možná bys o lidech zjistila věci, které nechceš vědet. Nebo to, co si tí lidé o tobě opravdu myslí.
(str. 109)

Na začiatku nám Connie všetko ozrejmila. Začínala plynule a aj komunikácia medzi ústrednými postavami bola v takom tempe, ktoré sa dalo pochopiť... prosto, čítanie bolo naozaj potešením. Čítala som aj v noci. Myslela som si, že nezaspím, až kým nebudem na konci. Môj názor sa úplne otočil na strane tristopäťdesiat. Podľa mňa autorke buď došli nápady, sama sa do svojho príbehu zamotala, alebo chcela urobiť napínavý zlom, ktorý sa mi nepáčil – ale vám by sa mohol. Celý príbeh nabral nový rozmer, no ja som sa v tom strácala. Aspoňže bol úplný koniec pochopiteľný a vysvetlil veci odohrávajúce sa v situáciách, kedy to spisovateľka veľmi silila, takže som takpovediac o nič neprišla.

„...Vždyť je to vědecký objev století! Uvědom si, co to znamená. Lidi si budou moct opravdu porozumět. Už nebudou existovat žádná tajemství nebo nedorozumění a konflikty.“
(str. 373)

Dej knihy sa odohráva v blízkej budúcnosti, takže neočakávajte žiadne lietajúce lode alebo autá. Ich realita je skoro taká istá ako tá naša – len s malými odchýlkami, no aj tak je to zaujímavé. Prečo? Pretože vďaka operácii mozgu môžete cítiť pocity inej osoby, a to so sebou prináša obmedzenie súkromia, pretože... viac vám nenapíšem. To, čo som sa dozvedala, v mojich očiach dielo pozdvihlo. Radšej na to príďte sami.

Zbožňovala som príbeh, kým sa nezrýchlil. Nedokázala som tu zmenu tempa akceptovať a zvyknúť si na ňu. Nápad s prepojením myslí bol „okukaný“, ale stále má čitateľom čo ponúknuť. Autorka si to napísala po svojom, takže sa nemusíte báť. Sú tam veci, ktoré by vás mohli veľmi prekvapiť a možno bude pre vás zmena plynutia deja len vítaná. Ja nie som, bohužiaľ, ten prípad. Ak sa vám stane, že sa budete strácať, záver je napísaný menej divoko. To, že som sa nevedela zorientovať, mal na svedomí fakt, ktorý nesmiem prezradiť. Postavy boli vtipné, takže aj keď som „bojovala“ s rýchlym zvratom v deji, napriek tomu som si Slyším tě všude dokázala vychutnať.

Slováci: Ešte stále môžete súťažiť o túto knihu!

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Metafora.

Knihu si môžete kúpiť TU (SK) a TU (CZ)