William Dalrymple - Deväť životov

Chudobná. Ekonomicky vyspelá. Zaostalá. Pokroková. Krásna. Drsná. Toto sú prívlastky, ktoré by sme mohli dať Indii bez mihnutia oka. Čitateľ pozoruje množstvo kontrastov, nad ktorými sa bude ešte dlho zamýšľať. Akoby vidiek a mesto neboli v tej istej krajine.

Dozviete sa o ťažkých ľudských osudoch. Ľudia sa s úctou obracajú na bohov so svojimi prosbami a trápeniami. Každý jeden príbeh je zaujímavý a reflektuje pomery v týchto končinách. Deväť životov predstavuje deväť ľudí, s ktorými spisovateľ hovoril. Niekedy je záver rozprávania nečakaný.
 

Vopred vás varujem; ak dáte knihe mínusové body za situácie, ktoré sa tam odohrali, nerobíte dobre. India má svoje zvyky a rituály... Je to ich kultúra, ktorú my, Európania, pochopíme len ťažko – ak vôbec. No je to história a má svoje čaro. Budete mať výhrady týkajúce sa štýlu písania alebo opisov? V poriadku, ale nezahrabte dielo do zeme, len preto, že sa odlišuje a nezapadá do vášho spôsobu myslenia. Oni možno nevedia pochopiť nás. Ktovie.

Autor v knihe popísal a ozrejmil systém náboženstiev a kást. Z čítania o nich som zistila, že je to veľmi komplikované, ale ustál to so cťou, nestrácal sa v tom a aj čitateľovi vysvetlil všetko do takej hĺbky, ako to bolo možné, pretože mám pocit, že ak by chcel byť úplne detailný, popísal by hádam tisíc stránok.. Sám tvrdí, že to nemá byť prierez ich náboženstiev – niektoré vynechal -, no podľa toho, akí ľudia tvoria príbehy (ktorého vierovyznania sa rozprávanie aj nepriamo dotýka), sa odvíja duchovná línia diela.

Chcem vašu pozornosť upriamiť na glosár na konci titulu, ktorý vysvetľuje neznáme pojmy označené hviezdičkou. Robilo mi to problémy, pretože slová nie sú zoradené v poradí, ako idú v hlavnom texte, ale v abecednom. Neviem, ktoré riešenie by bolo lepšie, no kým som prišla na systém, ako by som to mala čítať, aby ma to nerušilo, tak ubehlo aj štyridsať strán. Poviete si málo? Nemyslím si. Dozadu som sa musela pozerať skoro stále. Napíšem vám spôsob, ktorý som si osvojila. Veľakrát sa mi udialo, že daný pojem nebol v texte vysvetlený hneď, takže som hľadala, našla a po niekoľkých vetách som zistila, že rozhovor nabral taký smer, že to bolo napokon ozrejmené na danej strane. Naozaj nerobte takú chybu ako ja. Radšej počkajte, či sa to vysvetlí samo a iba vtedy, keď to nebude spomenuté ani na druhej strane, sa pozrite. Takto si ušetríte čas a kniha sa vám bude čítať úžasne.

„...snažil som sa nikoho nesúdiť, i keď text samotný niekedy môže čitateľovi odhaliť aj moje postoje. Chcel som ich svet skôr ukázať ako popísať a nechať postavy, aby hovorili samy za seba. To znamená, že kniha sa niektorým čitateľom môže zdať málo analytická, ja som sa však vedome usiloval nevstupovať do životných pomerov deviatich postáv, ktoré vypovedajú príbehy svojich životov ukotvené častokrát v temných zákutiach súčasného indického sveta.“

William Dalrymple o Deviatich životoch

Spisovateľ vykreslil osoby, prostredie a ďalšie veci, ktoré do deja neodmysliteľne patrili, tak reálne, že som mala pocit, že s ním cestujem aj ja. Má dar slova a aj v momentoch, keď som bola v hroznom šoku z toho, čo čítam, som neprestala tvrdiť, že knihu milujem. Je pravdou, že z niektorých rituálov a zvykov budete mať možno nočné mory, ale je to ich mentalita. Po prečítaní Deviatich životov si môžete povedať, že aj vy ste boli v Indii. Tento cestopis vás vtiahne ako 3D film.

Oženil som sa, keď som mal šestnásť rokov. Profesionálne som začal recitovať až v dvadsiatich, lebo moja žena mala v čase svadby len deväť rokov. Batasi bola, samozrejme, primladá na to, aby so mnou vystupovala, a tak som musel počkať, kým vyrastie a naučí sa epos.
(str. 134)

Všetky rozprávania boli niečím zaujímavé a majú čitateľom čo ponúknuť. Je ale samozrejmé, že mám svojich favoritov; najviac ma zaujal príbeh o mníške – mala som zimomriavky a ten koniec som musela vstrebávať dlho. Druhý bol život tanečníka, do ktorého sa prevteľovali bohovia – opis tejto slávnosti bol dychberúci. Posledný, ktorý môžem zaradiť k mojim obľúbencom, bol spevák eposov. Vedeli ste, že niektoré eposy sa prednášajú viac ako osem hodín? Rečníci ich musia vedieť od slova do slova, takže majú vynikajúcu pamäť. Väčšina ľudí je negramotná, preto sa museli legendy tradovať ústnou formou. Neskutočné.

Úchvatná atmosféra Indie. Jej kontrasty – chudoba na jednej strane, ekonomický rast na druhej. Autor nerieši politické pomery v krajine, iba nám chce priblížiť život ľudí a históriu ich kultúry, ktorá sa vymyká chápaniu Európana. Myslím si, že Deväť životov je cenný cestopis o mieste na Zemi, ktoré má svoje vlastné pravidlá a zvláštne rituály a tradície. Pomáha nám aspoň trochu pochopiť ich mentalitu, aj keď priznávam, že nie vždy to je možné. Počas čítania diela, budete mať pocit, že ste Indiu navštívili aj vy.

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.

Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.