Svetlana Alexijevič - Časy zo second handu (Koniec červeného človeka)

Chceli zmenu, no niektorí si to takto vôbec nepredstavovali. Mysleli si, že zostane komunizmus, ale iný. Rozpadom ZSSR sa veľa zmenilo a nepriaznivo to ovplyvnilo obyčajného človeka. Ideály, ktorým verili, sa akoby šmahom ruky premenili na prach – už nič neznamenali.
Ale ako to vysvetliť obyvateľstvu, ktoré bolo zvyknuté, že ich život niekto riadi? Že majetok bol predtým spoločný, no teraz sa hrabe len pre seba?
Ľudia menili kabáty – najväčší komunisti začali nadávať na starý režim a ničili svoje stranícke knižky. Akoby sa svet zbláznil.
Spoločnosť sa rozdelila na dva tábory – jednému to nesmierne vyhovovalo, zatiaľ čo druhému pukalo srdce a stále dúfa, že všetko sa vráti naspäť, pretože inak si život predstaviť nedokáže.
Kniha je doplnená o rozhovor so samotnou autorkou, v ktorom sa môžeme dozvedieť veľa zaujímavého.

Od Svetlany som si prečítala Černobyľskú modlitbu a vtedy som zistila, že je vynikajúca novinárka. Z jej kníh sála ľudskosť. Teraz som sa o tom presvedčila druhýkrát. V jej prípade nejde o suché konštatovanie faktov, dáva do toho srdce, ktoré je potrebné na to, aby ste mohli pracovať s ľuďmi. Preto sú rozhovory, ktoré urobí, také cenné – povie sa aj to, čo by sa inému novinárovi nepovedalo.

Čo som o diele zistila? Spisovateľka nás na začiatku nezoznámila so ZSSR, ani tam neboli popísané fakty, osobnosti histórie... Hneď nás hodila do rozhovorov, z ktorých mohol čitateľ veľa pochopiť, ale mladšia osoba, ktorá sa o tieto dejiny už predtým nezaujímala, by mohla mať problémy zorientovať sa. Ak nič neviete, zbežne si to naštudujte, pretože Svetlana asi rátala s tým, že ľudia chcú čítať túto knihu kvôli tomu, že im sovietska história niečo vraví, iba sa na to túžia pozrieť z iného pohľadu. Na konci môžete nájsť Moderné dejiny Ruska a bývalého ZSSR – roky, ktoré boli prelomové, až po aktuálne dianie.

Píšem a po zrniečkach, omrvinkách vyhľadávam dejiny „domáceho“...“vnútorného“ socializmu. To, ako si žil v ľudskej duši. Vždy ma priťahuje práve tento malý priestor – človek... samotný človek. Pretože v skutočnosti sa všetko deje práve tam.

Svetlana Alexijevič o knihe Časy zo second handu

Musím vyzdvihnúť prácu prekladateľky. Jej poznámky pod čiarou boli neoceniteľné. Nemusela som si nič hľadať a chápala som kontext hneď na prvé prečítanie. Dala si záležať na tom, aby sme boli informovaní, takže keď niekto spomínal osobnosti alebo pojmy... ktoré by sme nemuseli poznať, ozrejmila ich. Patrí jej moja veľká vďaka.

Časy zo second handu som čítala veľmi pomaly. Chcela som vstrebať všetky pocity a situácie, ktoré boli niekedy nepochopiteľné aj pre samotnú autorku. Bolo to iné zmýšľanie – myseľ sovietskeho človeka popiera všetku logiku. Tak veľmi chcú starý režim naspäť, že zabúdajú na to zlo, zverstvá, ktoré sa napáchali. Vidia len to dobré. Naháňa to hrôzu. Ako človek môže zabudnúť? Ale nie všetci sú takí. Dielo začína pozvoľna, no v obyčajných vetách sa skrýva najväčší zmätok a žiaľ. Potom sa rozhovory pretavia do číreho zúfalstva. Mala som pocit, že to nezvládnem  dočítať, ale zároveň ma niečo nútilo. Nemohla som ju nechať nedočítanú. Ľudia rozpovedali svoj príbeh – bývalí komunisti, hodnostári, inteligencia, ale aj obyčajní obyvatelia. Spisovateľka zas zostavila zaujímavú mozaiku osudov. Na dokreslenie atmosféry časov minulých sú sem-tam pridané záznamy, napríklad z novín, televízie... Ak má Svetlana nejaké ďalšie doplňujúce informácie o udalosti alebo osobe, ktorá je v diele, vždy sa s tým rada podelí.

Tento počin mapuje minulosť,  prítomnosť a okrajovo zasahuje aj do budúcnosti ruského národa, a tak v ňom môžeme nájsť všetko, čo sme chceli o krajine vedieť – z ľudského pohľadu, ktorý nemôžeme posudzovať ako dobrý, či zlý. Každý rozprávač má svoj - sčasti subjektívny - názor a ťažko ho presvedčite o opaku. Spisovateľka zaznamenala všetko. Je len na nás, aby sme si vybrali, čomu sme ochotní veriť. Je zaujímavé pozorovať, ako sa môže pohľad na jednu vec tak diametrálne líšiť. Ak budete súdiť, najprv si uvedomte, že sú to príbehy ľudí a ich psychika nie je rovnaká. Z toho môžu plynúť aj tie rozdielne názory. Jeden človek si veľmi uvedomuje situáciu, zatiaľ čo druhý žije život iba vo svojej hlave.

A náš dôchodok? Kúpiš si chlieb a mlieko, ale topánky na leto už nie. Na to ti nestačí. Starí ľudia predtým bezstarostne sedeli na lavičke na dvore. Ohovárali. Ale teraz kdeže... Jeden po meste zbiera prázdne fľašky, iný zase pri kostole stojí... a prosí od ľudí...
(str. 91)

Kniha je sondou do zranených ľudských duší. Všetci si mysleli, že im po rozpade ZSSR bude úžasne. Zdá sa mi, že tento vývoj udalostí zapríčinil iba to, že neexistuje žiadna stredná vrstva – stále som čítala o biede a bohatstve, nič medzi tým. Bolo to na zaplakanie. Počas čítania som ronila slzy a na niektoré príbehy nikdy nezabudnem. Milovala, ale zároveň som aj preklínala fakt, že Svetlana poňala túto „zbierku ľudských osudov“ tak obšírne – viac ako päťsto strán.. Po prečítaní poslednej strany som bola už úplne psychicky vyčerpaná.

Som hrdou majiteľkou knihy s pevnou väzbou – má v sebe aj záložku. Je ozdobou knižnice, no nevýhoda je tá, že je veľmi ťažká. Mne to neprekáža, ale ak by ste si ju chceli zobrať na dovolenku, to neodporúčam. Dobrá správa; kniha má teraz aj typickú paperbackovú „absynťácku“ verziu, ktorá je vždy ľahká ako pierko. Najnovšie si môžete na oficiálnej stránke vydavateľstva kúpiť e-booky za veľmi výhodnú cenu. Takže sa len treba rozhodnúť, čo pre vás bude najlepšie. Nenechajte si ujsť ani tento titul. Stojí za to.

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.

Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.