Pol Pot. Vzdelaný muž s jasným cieľom – uchrániť Kambodžu pred francúzskymi kolonialistami, ktorí utláčali obyvateľstvo. Pekný cieľ, no za milým úsmevom tohto chlapa sa skrývalo zlo, ktoré iba čakalo, kedy prevezme kontrolu. Tým, že zaviedol komunizmus, neuľavil doráňanej duši prostého ľudu, ba naopak. Začala sa genocída. Vlastní zabíjali vlastných. V ovzduší bolo cítiť paranoju, ktorá sa čoraz viac stupňovala. Ani by ste netušili, ako sa človek mohol stať nepriateľom štátu. Podozrenia mali divné piliere. Pol Pot si, napríklad, myslel, že inteligencia sa bude búriť proti jeho pravidlám. Dôvody na mučenie a zabíjanie boli čoraz nelogickejšie. Takýmto spôsobom odpravil na druhý svet tisícky Kambodžanov.
Peter Fröberg Idling sa vybral do Kambodže odhaliť zverstvá, ktoré tento usmievavý mužíček napáchal a zistiť, ako sa vláde podarilo utajiť pomery v krajine pred švédskou delegáciou, ktorá si vôbec nič nevšimla. Všade videla spokojných ľudí. Ako je možné, že sa zinscenovalo takéto presvedčivé divadielko? Pozerajú sa na to účastníci po rokoch inak alebo stále nedokážu prijať realitu? Autor sa s nimi rozprával a konečný výsledok je šokujúci...
Dalo by sa povedať, že som o týchto hrôzach dokopy nič nevedela. Prečítala som
si len pár krátkych článkov na internete a dúfala som, že kniha mi toho
veľa ozrejmí. Stalo sa tak. Dielo ma oboznámilo s históriou, ktorú som
nemala možnosť poznať. Sama netuším, prečo som o týchto skutočnostiach netušila, ale Pol Potov úsmev ma uviedol do obrazu.
V prístavoch sa majestátne vlní Mekong. V ten deň je akési zvláštne svetlo. Farba vody sa mení zo špinavej hnedej na purpurovú a miestami sa dokonca zlatisto trbliece. Očarene na ňu hľadím.
(str. 60)
Kniha nebola napísaná typickým publicistickým štýlom, a to ma mýlilo počas celého čítania. Ako môžete vidieť na prvej ukážke, autor je poetický. Využíva básnické trópy, a tým ozvláštňuje text. Netvrdím, že to nie je pekné, no úplne sa to bije s obsahom. Čitateľ sa dozvie, koľko ľudí mal politický režim na svedomí a zrazu sa tam Peter rozplýva nad prírodou. Nemala som pocit, že čítam reportáž, iba dojímavý príbeh, pretože aj fakty dokázal sprostredkovať tak, že by mu mohli udeliť cenu pre najlepšieho rozprávača. Niekedy mi unikalo, že čítam niečo reálne a bola som kvôli tomu nahnevaná. Ak sa vám zdá reportážna literatúra „suchá“, toto dielo vám rozhodne odporúčam. Možno si vďaka tomuto konkrétnemu titulu zamilujete celý žáner. Ja som ale zistila, že mi vyhovuje typická literatúra faktu a nedá sa to zmeniť, aj keď som sa na to pokúšala pozerať zo všetkých strán.
Páčilo sa mi, že spisovateľ dokázal skákať do minulosti a naspäť a pritom nestratiť niť svojich myšlienok. Keď sa k moci dostal Pol Pot, bol malým dieťaťom, takže som mala rada časti, kde vysvetľoval, prečo sa rozhodol napísať knihu. Tiež chválim, že z každej stránky bolo cítiť, ako je zapálený pre vec a chce zistiť pravdu za každú cenu – aj keď mu to okolnosti sťažovali a do cesty sa mu stavali prekážky. Vyspovedal vysokých komunistických funkcionárov. Bokom nezostali ani obete režimu. Všetko nabralo desivé kontúry.
Pestún sa obrátil na chlapca: „Nepriateľ je pred tebou. To on ti zavraždil rodičov.“
Chlapec zavŕtal pohľad do zeme.
Pestún pokračoval: „Ak ho nezabiješ, sám si nepriateľ a odporuješ Organizácii.“
Chlapec pristúpil k väzňovi a uštedril mu facku. Potom si vyzul sandál a udieral ho do tváre, kým nekrvácal.
Keď na druhý deň opäť stáli pred bezmocným väzňom, pestún podal chlapcovi metrovú železnú tyč a poučil ho: „Ak ho neodpravíš, si nepriateľom Organizácie.“
Chlapec ho zabil.
Potom ho tam pestún vodil takmer každý deň. V tom čase sa vo veľkom zatýkalo.
Keď sa chlapec nudil, niekedy sa z vlastnej iniciatívy spýtal, či neprišiel nový väzeň.
(str. 177)
Príšerné spôsoby mučenia, silné momenty, zrada na vysokých miestach, hladomor, paranoja, genocída a zvláštne paradoxy, pri ktorých sa zastavuje mozog. To je Kambodža, ktorú nám predostrel Peter Fröberg Idling v jeho knihe. Dozviete, ako sa zo Saloth Sara stal človek, ktorý mal na svedomí tisícky ľudských životov, no aj omnoho viac. Ak sa nebojíte duchov minulosti, začítajte sa.
(str. 60)
Kniha nebola napísaná typickým publicistickým štýlom, a to ma mýlilo počas celého čítania. Ako môžete vidieť na prvej ukážke, autor je poetický. Využíva básnické trópy, a tým ozvláštňuje text. Netvrdím, že to nie je pekné, no úplne sa to bije s obsahom. Čitateľ sa dozvie, koľko ľudí mal politický režim na svedomí a zrazu sa tam Peter rozplýva nad prírodou. Nemala som pocit, že čítam reportáž, iba dojímavý príbeh, pretože aj fakty dokázal sprostredkovať tak, že by mu mohli udeliť cenu pre najlepšieho rozprávača. Niekedy mi unikalo, že čítam niečo reálne a bola som kvôli tomu nahnevaná. Ak sa vám zdá reportážna literatúra „suchá“, toto dielo vám rozhodne odporúčam. Možno si vďaka tomuto konkrétnemu titulu zamilujete celý žáner. Ja som ale zistila, že mi vyhovuje typická literatúra faktu a nedá sa to zmeniť, aj keď som sa na to pokúšala pozerať zo všetkých strán.
Páčilo sa mi, že spisovateľ dokázal skákať do minulosti a naspäť a pritom nestratiť niť svojich myšlienok. Keď sa k moci dostal Pol Pot, bol malým dieťaťom, takže som mala rada časti, kde vysvetľoval, prečo sa rozhodol napísať knihu. Tiež chválim, že z každej stránky bolo cítiť, ako je zapálený pre vec a chce zistiť pravdu za každú cenu – aj keď mu to okolnosti sťažovali a do cesty sa mu stavali prekážky. Vyspovedal vysokých komunistických funkcionárov. Bokom nezostali ani obete režimu. Všetko nabralo desivé kontúry.
Pestún sa obrátil na chlapca: „Nepriateľ je pred tebou. To on ti zavraždil rodičov.“
Chlapec zavŕtal pohľad do zeme.
Pestún pokračoval: „Ak ho nezabiješ, sám si nepriateľ a odporuješ Organizácii.“
Chlapec pristúpil k väzňovi a uštedril mu facku. Potom si vyzul sandál a udieral ho do tváre, kým nekrvácal.
Keď na druhý deň opäť stáli pred bezmocným väzňom, pestún podal chlapcovi metrovú železnú tyč a poučil ho: „Ak ho neodpravíš, si nepriateľom Organizácie.“
Chlapec ho zabil.
Potom ho tam pestún vodil takmer každý deň. V tom čase sa vo veľkom zatýkalo.
Keď sa chlapec nudil, niekedy sa z vlastnej iniciatívy spýtal, či neprišiel nový väzeň.
(str. 177)
Príšerné spôsoby mučenia, silné momenty, zrada na vysokých miestach, hladomor, paranoja, genocída a zvláštne paradoxy, pri ktorých sa zastavuje mozog. To je Kambodža, ktorú nám predostrel Peter Fröberg Idling v jeho knihe. Dozviete, ako sa zo Saloth Sara stal človek, ktorý mal na svedomí tisícky ľudských životov, no aj omnoho viac. Ak sa nebojíte duchov minulosti, začítajte sa.
Hodnotenie: 4/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Absynt.
Knihu si môžete kúpiť priamo na tejto stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly