Max Porter - Smútok je tvor s krídlami

Otec, synovia... a jedna nezvyčajná vrana, ktorá rada nadáva a je veľmi nepríjemná, ak sa jej zachce.
Tento operenec príde pomôcť vdovcovi a deťom prekonať najťažšie obdobie ich života – prišli o matku a manželku. Rana stále krváca, ale musia ďalej žiť. Niekto nad nimi drží ochranné krídla, aj keď svojsky. Vrana sa s tým nebabre.

Keď nad príbehom rozmýšľam, ešte stále sa usmievam. Niektoré súvislosti vám nabehnú až neskôr. Je ako Malý princ. Keďže je to novela, tak som si ju prečítala aj druhýkrát a našla som tam niečo, čo som si prvý raz nevšimla, lebo som sa viac sústredila na zvláštnosť, ktorá je priam hmatateľná a hýbe celým dejom.

Kniha priniesla autorovi minulý rok cenu Dylana Thomasa, ktorá sa udeľuje mladým spisovateľom do štyridsať rokov. Víťazovi zaručuje medzinárodnú prestíž. Sama seba som sa pýtala, prečo som o tejto novele nevedela skôr. Anotácia ma hneď zaujala, takže by som s čítaním neváhala. Toto je niečo, čo potrebujete mať bezpodmienečne vo svojej knižnici.

Mysleli sme si a pochopili sme, že začal nový život a otec bol teraz iným otcom a my sme boli statočnými novými chlapcami bez mamy.
(str. 24)

Nezľaknite sa. Celý obsah diela je, povedala by som, psychedelický, takže sa budete najprv pozerať na text ako teľa na nové vráta, no nesmie vás to odradiť. Vrana je divná. Má zvláštne správanie, čitateľovi sa zdá, že je krutá, niekedy má myšlienky ako cupi-cup a krááá, ale čo s ňou narobíte. Občas sa musia jej živočíšne vlastnosti prejaviť.

Koniec koncov som vták v strede a na všetkých okrajoch. Som vzor. Viem to ja, vie to on. Mýtus, do ktorého skĺzneš. V ktorom uviazneš.
(str. 25)

Novela skúma, čo sa stane s rodinou, keď zomrie veľmi podstatný článok, a to mama - osoba, ktorá je v našich životoch najdôležitejšia. Nechcem uraziť otcov, ale viete, mama je len jedna a nenahraditeľná. Postavy v knihe sa zrútia. Najhoršie je na tom otec, no musí žiť ďalej pre svojich chlapcov. Smútok ho gniavi, no nesmie podľahnúť úzkosti, pretože potom by sa nemohol starať o deti. Aspoňže má vranu, ktorá mu veľmi pomáha. Alebo je to inak? Odkiaľ sa tento vták vzal a prečo rozpráva?

Spomínam si, že som sa bál, že niečo sa určite stane, keď sme boli na začiatku takí šťastní – ona a ja -, keď sa naša láska prispôsobovala tvaru našich životov ako cesto na koláč, čo sa dvíha k okrajom formy, nadýchava sa a pečie sa.
(str. 51)

Situáciu môžeme sledovať z pohľadu otca, operenca a jedného syna. Tieto pohľady sa nám striedajú podľa toho, kto má čo povedať, ale zároveň si do výpovedí nezasahujú. Akoby o sebe navzájom nevedeli, ale aj tak sa doplňujú. Z tejto úchvatnej mozaiky získa čitateľ celistvý obraz.

Bola som smutná, že novela skončila. Má menej ako stotridsať strán a veľmi som túžila stráviť s ňou viac času. Prečítala som si ju hneď aj druhý raz a našla som zas niečo nové. Je to zvláštny počin. Dotkne sa vás. Postupne budete odhaľovať všetky tajomstvá vo víre hroznej bolesti, smútku a zmätenosti. Ani vás to neminie – nebudete vedieť, čo si máte myslieť. Dielo je veľmi ťažké na pochopenie, takže sa nenechajte pri čítaní vyrušovať. Taký divný a nádherný príbeh som doteraz nemala možnosť zrecenzovať.

Prečítajte si ukážku z knihy

Hodnotenie: 4,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Inaque.

Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse.