Ava McCarthyová - Mŕtve tajomstvo

Jodie nepozná svoje korene. Jej rodičia zomreli, keď bola ešte malá. Chodila od jednej pestúnskej rodiny ku druhej. Verila, že pri Ethanovi bude mať pocit bezpečia, no nepekne sa zmýlila. On bol typ muža, ktorý chcel vždy len ovládať a svojou charizmou si podmanil všetkých – aj vplyvných ľudí. To bol jeho tromf, aby jej mohol zobrať dcérku navždy.

Odhodlá sa na posledný zúfalý čin. Zabiť svojho manžela a potom ukončiť aj svoj život. Niečo nevyjde podľa plánu. Jodie sa nepodarí spáchať samovraždu, takže musí znášať následky...

Po pár rokoch sa s ňou skontaktuje novinár a tvrdí, že všetko, čomu celý čas verila bolo klamstvo. Kto bol v skutočnosti Ethan, a aké príšerné tajomstvo pred ňou ukrýval? Zatočí sa vám z toho hlava!

Nemala som vôbec náladu na čítanie, a vtedy mi prišla táto novinka. Povedala som si, že sa len pozriem a nechám to tak – veď recenzia má čas. Keď sa zatnem, tak dokážem rýchlo čítať. Nestalo sa. O desiatej hodine som začala a do piatej som ju už mala „zhltnutú“. Len sa pozriem – to je dobrý vtip. Kniha bola neskutočná a nedovolila mi ju nechať nedočítanú. Musela som sa dostať na koniec v ten istý deň, ako som začala. Inak sa nedalo. Mátalo by ma to. To som ale nevedela, že ma to bude mátať aj tak. Prečo?

Dielo nebolo brutálne (čítala som aj horšie), no čo som sa dozvedela o Ethanovi bolo zvrátené. Ako, dopekla, mohol? Bože, to nie pravda... ako sa to mohlo stať? To si zo mňa niekto robí dobrý deň? Ako môžu existovať takí ľudia. Koho mám ľutovať? Zaslúži si aj on ľútosť, prihliadnuc na okolností? Neviem, čo si mám o tom celom myslieť...

Upadla som do šoku. Bola som pripravená na všetko, no autorka nešla známou cestou písania krimi. Mala som taký pocit, že Mŕtvym tajomstvom sa pochovali všetky klišé, ktoré by sa mohli vyskytovať v tomto žánri. Celý ten čas som iba otvárala ústa. Originálne bolo aj to, keď si spisovateľka zaumienila, že Ethana zabije hneď. Chápem ju, aspoň bude zábava, načo by sa s ním zapodievala potom? Nakoniec príde úder pod pás, ktorý nikto nečaká.. Vidíte, ako sa snažím odľahčiť recenziu? Robím to preto, lebo kniha je... odlišná, zvláštna. Nemôžem viac prezradiť. Radšej si prečítajte ukážku a nezabudnite dýchať!

Silnejšie zovrela zbraň. Hľadela na jeho pekne tvarovaný profil, na tmavé vlasy na golieri. Pôsobil šarmantne, úplne normálne. Preto bol taký hrozný.
„Prečo si jednoducho nezabil mňa, Ethan? Ja som chcela odísť, Abby neurobila nič.“ Teraz vzlykala. „Pre zmilovanie Božie, prečo si nezabil mňa?“
V očiach sa mu zračil prefíkaný výraz, neodpovedal. Potom uprel pohľad znova na cestu.
„Nikto nemôže nič dokázať.“
Ale Jodie nepotrebovala počuť jeho odpoveď. Vedela, prečo to urobil. Zabil svoju dcérku, aby vytrestal Jodie.
Odplata.
Zvrátená pomsta za nevydarené manželstvo, posledný monštruózny prejav nadvlády – vedel, že ak zabije Abby a Jodie nechá žiť, jeho manželka bude do konca života trpieť.
V žalúdku akoby mala olovo, kŕče odporu jej zvierali vnútro, hrdlo, mozog, a ten prúd bol taký silný, až mala pocit, že ju pochová.
Zhlboka sa nadýchla. Znova vyhľadala to mŕtve miesto. Potom zdvihla zbraň a priložila mu ju k hlave.
„Jodie? Preboha!“

(ukážka z knihy, pri ktorej mi behali zimomriavky po chrbte – takých momentov bolo ale viac)

Domnievam sa, že tento rok je a bude na dobré knižné tituly priam stvorený. Som už trápna, no knihe menej ako plný počet bodov dať nemôžem. Čítala som ju dovtedy, kým som neprišla na poslednú stránku. Je pravda, že mi skoro „umrelo“ srdce, ale to svedčí o vysokej kvalite diela. Tento thriller nastoľuje otázky, ktoré by mali byť zodpovedané; Ako môže zlé detstvo poznačiť dieťa? Majú niektorí v DNA zakódovaný zločin, či je to úplne ich slobodná voľba? Ktovie...
 

Hodnotenie: 5/5