tag:blogger.com,1999:blog-76233942580942737882024-03-29T04:27:34.609+01:00Beautiful booksNathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.comBlogger594125tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-45759085061225393272024-03-03T06:41:00.000+01:002024-03-03T06:41:42.790+01:00Axel Munthe - Kniha o živote a smrti<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1704718467i/205033227.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1704718467i/205033227.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1704718467i/205033227.jpg" width="199" /></a> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Už som videla toľko recenzií, že som neodolala a kúpila som si knihu tiež. Po prečítaní som však rozmýšľala, čo mám o nej ešte napísať, keď bolo spomenuté všetko. Rozhodla som sa, že vyberiem menej známe ukážky, čo nebol vôbec problém, lebo krásnymi myšlienkami prekypuje. Autor sa zamýšľa nad životom a smrťou, Bohom a diablom. Je láskavo úprimný. Jeho názory častokrát tnú do živého, no nachádza sa v nich hlboká pravda. Axel bol človek s triezvym pohľadom na svet a jeho príbeh je stále aktuálny. Sú peniaze, moc a prestíž dôležitejšie ako obyčajné ľudské porozumenie?</i></b><br /><br />Bolo zaujímavé prečítať si názory lekára, ktorý dobro pacienta postavil vždy na prvé miesto. V dnešnej dobe je problém, že doktori vidia iba vlastné úspechy a človek je pre nich nepodstatný. No táto novinka nám ukazuje, že zdravotníci by boli úspešnejší, ak by sa správali ľudskejšie a chápavejšie. Česť výnimkám.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b>S
bláznami je ľahké mať trpezlivosť, dokonca mám pre nich akúsi tajnú
slabosť. S trochou láskavosti sa s nimi väčšinou dá dohodnúť. No nie je
ľahké mať trpezlivosť s hysterickými ženami, a pokiaľ ide o láskavosť,
tú si v ich prípade radšej treba dvakrát rozmyslieť, pretože čakajú
presne na ňu.</b><br />str.</span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b>Milosrdný Boh zariadil, že smrť nevidieť. Vieme, že je tu, nasleduje nás ako tieň, ani na okamih nás nespúšťa z očí. No my ju nevidíme a skoro vôbec na ňu nemyslíme.</b><br />str.<br /><br />Tento počin je nádherný v rôznych aspektoch. Ako bez príkras približuje poslanie lekárov aj v tých najtemnejších časoch, ako srší láskou k prírode a zvieratám, ako bez strachu opisuje smrť a s prekrásnym pokojom nám vraví, že je niečím prirodzeným. Jediné, čo mi na tejto novinke prekážalo, bolo to, že Axel bez varovania skákal rokmi. Mňa to rušilo. Tiež som sa potrápila pri zozname cudzojazyčných pojmov, ktorý bol v e-knihe vytvorený ako samostatná kapitola, takže som preklady hľadala aj niekoľko strán, lebo priamy odkaz, na aký sme zvyknutí pri poznámkach pod čiarou, tu chýbal. No samotnému dielu sa nedá nič vytknúť. Je krásne.<br /><br /><b>Šťastie nájdeme len v sebe, hľadať ho v druhých je strata času, ktorého je beztak málo.</b><br />str.</span></p><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>4/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span style="font-family: serif;"><span> </span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-29033359503867299612024-02-01T07:07:00.000+01:002024-02-01T07:07:17.915+01:00Mariana Leky - Čo okom nevidíš<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1684419831i/157153820.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1684419831i/157153820.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1684419831i/157153820.jpg" width="199" /></a></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b><i>Kde bolo, tam bolo, bola jedna malebná nemecká dedinka obklopená prírodou. Jej obyvatelia boli svojskí, no túžili milovať tak ako ostatní. Ich predstavivosť, poverčivosť a láskavosť nepoznala hraníc. A práve tu sa odohráva náš magický príbeh. V objatí prírody, ľudskosti, žiaľu a starostí.</i></b><br /><br />Mala som pocit, akoby som sa ocitla v rozprávke. Štýl rozprávania bol nádherný. Slovenský preklad tento zážitok iba umocnil. Ikar konečne dbal aj na kvalitný preklad, lebo táto kniha by iný nezniesla. Krajší magický realizmus som zatiaľ nečítala. Je ako balzam na dušu. Aj keď sa nevyhneme ani smrti a smútku, nad všetkým trpezlivo bdie láskavá rozprávačka, ktorá s citom pristupuje ku všetkým situáciám, ktoré nastanú. Humor, ktorý autorka použila, je nevtieravý, nádherný a zapadne na svoje miesto. Ja som občas zažívala výbuchy smiechu. Bolo to čarovné.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /><br /></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b>Otec rád komentoval výšku ľudí a zvierat. Pokiaľ ide o ľudí, jeho odhady boli častokrát nesprávne, ale nenechal sa opraviť. Mňa s Martinom považoval na náš vek za príliš nízkych, pričom sme mali normálnu výšku, a Selme, ktorá všetko a všetkých prevyšovala, ešte ako dieťa hovorieval: „Aká si maličká, mami“, keď sa k nemu skláňala.</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str. --)</span></i><br /><br />Postavy mi prirástli k srdcu, lebo mi mali čo povedať. Z každého jedného človeka sálala ľudskosť, ktorá celý príbeh odela do mnohých pocitov. Raz sa smejete, raz sa vám do oči tisnú slzy a viete, že plač je blízko. Bola to emocionálna jazda, ktorú som si nesmierne užila. Toto je presne to dielo, ktoré vám v mysli zostane navždy. Je iné, nádherné, magické, a také rozprávkovo skutočné, že vám tým vyrazí dych. Budete mať dojem, že je určené len vám a nikomu inému. Je to prekrásna symfónia, ktorá vám bude ešte dlho znieť v duši. Je všetkým, čo potrebuje náročný čitateľ, aby bol šťastný.<br /><br /><b>Prichádzajúca láska si nárokuje na všetko, čo človek má, a povie: „Nič z toho ti už nepatrí.“<br />„Niečo si pletieš, Luisa,“ zopakovala Selma. „To nie je láska, ale smrť.“</b><br /></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: x-small;"><i>(str. --)</i></span></span></p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b> </b></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-60412086682972837562024-01-01T07:06:00.001+01:002024-01-01T07:06:37.183+01:00Dimitri Verhulst - Opozdilec<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1488050050i/34394209.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1488050050i/34394209.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1488050050i/34394209.jpg" width="199" /></a></div><p style="text-align: justify;"> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Prečo sa niekto rozhodne predstierať Alzheimerovu chorobu? Pretože je nespokojný so svojím doterajším životom. Táto kniha nám ponúka mnoho morálnych otázok a dilem. Budeme hlavného hrdinu ľutovať alebo nám bude prekážať jeho neschopnosť čeliť životu?</i></b><br /><br />Uvedomujem si, že väčšina situácií bola skôr tragická, ale neubránite sa smiechu. Čierny humor, ktorý tu autor použil, zapadol na svoje miesto a príbeh bolo radosť čítať. Vychutnala som si ho, aj keď už balansoval na hrane. Určite vyhľadám aj jeho ďalšiu tvorbu. No asi by som ju neodporučila každému.<span></span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b>„Naštěstí pomatenost nebolí.“</b></span><br /><span style="font-family: inherit;"><br />Človek má niekedy pocit, že je život ťažký a na takúto váhu nebol pripravený. Radšej by všetkých a všetko ignoroval, no vie, že musí pokračovať a ďalej riešiť problémy a prekážky, ktoré sa pred ním znenazdajky vynárajú. Máloktorý z nás si môže napríklad zbaliť veci a odísť do lesa, utiecť od povinností, ktoré má, a povedať, že stačilo. Takto to nefunguje. No čo ak to niekto skúsi? Úplne nekonvenčným spôsobom, ktorý je za hranicou normálneho správania? Hlavná postava nás tým prevedie a len my sa rozhodneme, ako budeme súdiť jej kroky. Sú to kroky šialenca, zúfalého alebo vypočítavého človeka? Rozhodnite sa sami, do akej kategórie tohto protagonistu zaradíte.</span></p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>4/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-45568735100675887352023-12-01T07:29:00.001+01:002023-12-01T07:30:30.896+01:00David Grann - Vrahovia mesiaca kvetov<div><p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1598022414i/55052723.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1598022414i/55052723.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1598022414i/55052723.jpg" width="199" /></a><span style="font-family: inherit;"><b><i>Keď niečo nezapadá do našej predstavy o svete, treba sa toho zbaviť. Ideálne je, ak sa toho dokážeme zbaviť úplne, a keď to nejde, tak stačí, aby sme to aspoň nevideli a postupne zabudneme, že to existovalo. Takto podľa mňa rozmýšľali Američania, keď riešili otázku pôvodných obyvateľov. Netušili ale, že nehostinný kraj, kde sa presídlil indiánsky kmeň, prekypuje nevídaným bohatstvom. Bol to ako úder pod pás. Odveta za to, že neboli schopní tolerovať inú kultúru. Avšak najhoršie opäť skončili Indiáni...</i></b><br /><br />Začiatok sa mi páčil. Autor nás zoznamoval s príbehmi bohatých Osagov: aké neprávosti museli zažívať a ako sa nevraživosť stupňovala, až vyústila do série vrážd. To, že zázrakom prišli k peniazom, im pokojný spánok neprinieslo. Stále boli považovaní za menejcenných, aj keď si mohli dovoliť žiť lepšie. Bohatstvo rasizmus len prehĺbilo a nikto nebol v bezpečí.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Potom sa však David začal sústrediť na samotných vyšetrovateľov a postupy pri vyšetrovaní. Uznávam, bolo to veľmi zaujímavé. Celý proces identifikácie vrahov v 20. storočí je pre dnešného človeka napínavý ako detektívka. Kde ale zostal indiánsky kmeň, ktorý si najviac vytrpel a zaslúžil by si väčšiu pozornosť? Anotácia klame. Táto kniha nie je o vražde Osagov a vzniku FBI, iba o vzniku FBI a vraždy s tým nejako súvisia. Je citeľne nevyvážená. Rozprávanie o pôvodných obyvateľoch tvorí, podľa mojich odhadov, len jednu tretinu diela, a to je žalostne málo. Možno autor nenašiel viac informácií, no ja som mala iné predstavy. Chcela som sa dozvedieť niečo o živote Indiánov, namiesto toho sa mi približovali životy kriminalistov. Na konci sa ešte vrátil k vraždám, ale vo forme zistení a domnienok.</span><br /><br /><span style="font-family: inherit;">Kniha je precízne zostavená. Je plná faktov, fotografií, historických súvislosti, no mne to nestačí. Chápem, že asi neexistuje viac informácií, ale mňa to sklamalo.</span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"> </span><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>3/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-993554957337954332023-11-04T06:59:00.000+01:002023-11-04T06:59:11.594+01:00Aurora Venturini - Sesternice<p style="text-align: justify;"><a href="https://data.bux.sk/book/020/554/0205544/large-sesternice.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://data.bux.sk/book/020/554/0205544/large-sesternice.jpg" height="320" src="https://data.bux.sk/book/020/554/0205544/large-sesternice.jpg" width="199" /></a> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Konečne poznám svoju knihu roka! Je to táto útla knižka, ktorá aj pri malom rozsahu dokáže zamávať čitateľom. Rada provokuje, je príliš priamočiara, úprimná a kontroverznosťou nešetrí, no taký je tiež život - drsný, hnusný a humorný vo svojej tragickosti. Presne tieto slová opisujú aj rozprávačku Yunu, ktorá sa snaží hrať s kartami, ktoré jej život nadelil. Tak ako pri Kvetoch pre Algernona, aj tu sa stretávame s rozprávačom, ktorý sa usiluje písať, aj keď mu to nejde, rozpráva sa s nami a pomaly zaznamenáva pokroky. Milujem tieto dve knihy. Nakoniec som predsa len našla niečo, čo sa dokáže kvalitou vyrovnať mojej srdcovke.</i></b><br /><br />Musím pochváliť vynikajúci preklad, lebo bez neho by kniha stratila svoje čaro. Chvalabohu, že sa to nestalo. Až na konci som zistila, koľko neúnavnej práce to prekladateľku stálo.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Yuna žije v rodine, v ktorej je skoro každý postihnutý a čelí tomu svojsky. Opisy rozprávačky sú také nekorektné, až je to tragikomické. Smiala som sa cez slzy. Je to plné nezahmlených myšlienok: niekedy detinských, inokedy príliš vyspelých, takže som bola zmätená, čo si mám o hlavnej hrdinke myslieť. No všetci boli hrdinami svojich zložitých životov, takže by som to na jednu hlavnú postavu asi nelimitovala.<br /><br /><b>...moja slovná zásoba sa zo dňa na deň rozširovala ale nikdy nebola dosť dobrá lebo v mojich ústach všetky slová zdebilneli.</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str.--)</span></i><br /><br />Ak sa nad tým čitateľ hlbšie zamyslí, je to dielo plné citu, no nie takého, na aký by bol pripravený. Všetko je surové a nemieni to zmeniť svoju povahu. Je to iné, originálne, plné ťažkých situácií a boja so životom. Ukazuje nám, ako sa dá vymaniť z prostredia, ktoré je pre človeka toxické a aké sú rodinné vzťahy niekedy zvláštne. Rodinu si nevyberáš a ani rodina si nevyberie teba. Záleží ale na tebe, ako sa s tým vyrovnáš.</span></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-78153203813533942022023-11-04T06:48:00.000+01:002023-11-04T06:48:38.016+01:00Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Diablom posadnutí<p style="text-align: justify;"><a href="https://data.bux.sk/book/020/556/0205560/large-diablom_posadnuti_2_vydanie.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://data.bux.sk/book/020/556/0205560/large-diablom_posadnuti_2_vydanie.jpg" height="320" src="https://data.bux.sk/book/020/556/0205560/large-diablom_posadnuti_2_vydanie.jpg" width="199" /></a> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Niektorí sú vlkmi v ovčom rúchu. Tvária sa milo, no pri prvej príležitosti zaútočia tam, kde vás môžu najviac zraniť. Fiodor poznal ľudské nátury. Umožnil nám sledovať, ako sa z anjelskej tváričky stane tvár diabla. Žiadne nadprirodzené situácie nečakajte. Autor sa znova pohyboval len medzi nami – smrteľníkmi -, no práve my dokážeme nahnať omnoho viac strachu.</i></b><br /><br />Na začiatku vás môže prekvapiť nekonečné predstavovanie postáv (je ich mnoho) a ich vzájomných väzieb, ktoré sú vskutku komplikované. Informácie sú votkané do príbehu, preto som mala pocit, že sa dej nikam neposúva. Spisovateľ nám to neuľahčil ani tým, že raz svojich protagonistov nazýva krstnými menami, potom len priezviskami. Musíte si ozrejmiť, kto je kto. Keď som sa zorientovala, o slovo sa opäť prihlásil môj milovaný Fiodor a pekelne to roztočil.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Tak ako zvyčajne ho trápili náboženské, morálne a národnostné otázky. Nálady v spoločnosti dokázal opísať s takou genialitou, až z toho mrazí. Keď túžba po zmene horí v plameňoch intríg, nikdy to nedopadne dobre. Mám dojem, že keby teraz vstal z hrobu a poobzeral sa okolo seba, vôbec by nebol prekvapený, čo sa deje s Ruskom. Bol famózny psychoanalytik a analytik spoločnosti. Svojich hrdinov priviedol až do grotesknosti, avšak, pôsobí to veľmi tragikomicky. V deji sa stretávame s ťažkými osudmi, no Fiodor sa svojej satiry vzdať nemienil. Bolo to brilantné. Väčšinou som nedokázala zadržať smiech. Pri Dostojevskom som vždy plakala, táto klasika mi ale ponúkla oveľa viac a som za to vďačná.<br /><br /><b>„...Svätá Rus je krajina drevená, biedna a... nebezpečná, krajina plná márnomyseľných žobrákov v horných vrstvách, ale obrovská väčšina žije v domčekoch na kuracích nôžkach. Poteší sa akémukoľvek východisku, len nech jej ho zdôvodnia. Iba vláda sa chce ešte stavať na odpor, ale kyjakom sa rozháňa potme a udiera vlastných. Tu je všetko predurčené a rozhodnuté. Rusko, aké je, nemá budúcnosť...“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 363)</i></span><br /><br />Nálada príbehu sa napokon začala pomaly, ale isto meniť, a následne sa pretavila do čistého zla. Zlo zostáva nepovšimnuté až dovtedy, kým nie je neskoro. Posledná, prvýkrát publikovaná kapitola v slovenčine, mnou otriasla a dala pomyselnú bodku za autorovou úspešnou snahou vykresliť to najhoršie, čo sa v človeku nachádza. Mala som zimomriavky a bolo mi ťažko na duši. Diablom posadnutí sú pre mňa zatiaľ druhým najlepším dielom po Idiotovi.<br /><br />Uvedomujem si, že ak by som začínala touto knihou bez dlhodobejšieho spoznávania autora, zľakla by som sa a zabuchla by som dvere pred jeho ďalšou tvorbou. Preto by som túto „novinku“ určite neodporučila tým, ktorí od neho nič nečítali. Začnite Zločinom a trestom, Netočkou alebo Idiotom. Tento počin dokážete oceniť len vtedy, ak ste už s autorom mali skúsenosť. To množstvo postáv a pomalé vnáranie sa do deja nie je pre každého. Dielo sa najprv maskuje, a až postupne ukazuje svoju veľkolepú a hrôzostrašnú tvár.<br /><br />Všetko je na vysokej úrovni, tak ako sme pri Odeone zvyknutí. Preklad, korektúra, poznámky k textu a aj veľmi dôležitý doslov, ktorý napísal Valerij Kupka. Práve vďaka nemu zisťujeme, prečo bola posledná kapitola v ruskom vydaní taktiež roky nepublikovaná. Som nesmierne rada, že aj my ju už máme preloženú, lebo predstavuje podstatný ponor do hlbšej psychoanalýzy jednej postavy.</span></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-56882213260969597982023-10-02T06:44:00.002+02:002023-10-02T06:44:47.905+02:00Serhij Žadan - Internát<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1691008152i/195599115.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1691008152i/195599115.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1691008152i/195599115.jpg" width="199" /></a><span style="font-family: inherit;"><b><i>Paša putuje východnou Ukrajinou, aby sa dostal ku svojmu synovcovi, ktorý je na internáte. Avšak už vopred tuší, že to nebude ľahké. Všetko je zničené. Ľudia radšej nevychádzajú von, ak nemusia. Je to pohľad na zaplakanie.<br />Hlavný hrdina nie je známy svojou odhodlanosťou a hrdinstvom, no niečo mu našepkáva, že to treba urobiť. Musí prejsť cez ruiny, mŕtvoly a vojakov, ktorí striehnu na každom kroku, aby sa napokon mohol pozrieť do očí svojmu synovcovi a nemal výčitky. Sledujeme, ako sa postupne mení jeho správanie vplyvom situácií, ktoré cestou zažíva.</i></b><br /><br /></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Túto absyntovku som si chcela (ne)prečítať už odvtedy, čo vydavateľstvo ohlásilo jej vydanie. Raz som ju chcela, inokedy nie. Niekedy mám také obdobie, že sa knihám o vojne vyhýbam, no povedala som si, že si ju predsa len kúpim a rozhodnem sa, ako dlho ju budem mať v čítačke a či urobím recenziu. Hneď ako som si ale prečítala prvé stránky, nedalo sa nepokračovať.<span></span></span><span style="font-family: inherit;"><b><span></span></b></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><b> </b></span><br /><span style="font-family: inherit;"></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><b>Paša vidí, ako doprostred autobusu opatrne kladú nosidlá. Všimne si zlepené vlasy a cukrovú bielobu kosti, akoby niekto rozrezal melón a vytiahol sladké vnútro, všimne si aj ruku, kŕčovito zvierajúcu nosidlá s takou silou, akou sa dá držať len života.</b></span><br /><span style="font-family: inherit;"><b>Autobus sa snaží otočiť, ale zo všetkých strán ho obklopuje dav, všetci kričia a zavadzajú, zavadzajú a kričia, a kričia hlavne to, aby nikto nezavadzal.</b></span><br /><span style="font-family: inherit;"><i><span style="font-size: x-small;">(str. --)</span></i></span><br /><br /><span style="font-family: inherit;">Neviem, či môžem zaradiť do pozitív to, že zabudnete na dôležitý fakt: príbeh je o vojne. No ja ho tam zaradím. Autor písal tak svojsky, akoby vytváral apokalyptický počin s veľkou dávkou ľudskosti a brilantnou psychoanalýzou postáv, a mne to vyhovovalo. Serhij vie zaujať každého. Podľa mňa záleží iba na vás, ako to budete vnímať. Hrôzy vojny sú tu popísané bez prikrášlenia, a ak sa na to budete sústrediť, zasiahne vás to. Moja myseľ si ale permanentne myslela, že číta iný žáner. Dokonca som sa párkrát zasmiala, lebo nelogickosť všetkého navôkol, bola priam ozrutná.</span><br /><br /><span style="font-family: inherit;">Internát je výnimočný v tom, že čitateľa citovo „nevydiera“, no nechá v ňom svoju stopu. Ak sa vyhýbate reportážnej literatúre, lebo sa bojíte citov, táto novinka je pre vás vhodná. Nesnaží sa zverstvá maskovať, no zároveň sa pokúša opísať vojnu tak, aby človek nepociťoval, že je tlačený do súcitu. Prisahám, že vás nenechá chladnými, avšak vy sa rozhodnete, do akej miery jej dovolíte, aby vás pohltila.</span></p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span style="font-family: serif;"><span> </span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-29512176596660440102023-09-01T06:40:00.000+02:002023-09-01T06:40:21.743+02:00Harriet Beecher Stowe - Chalúpka strýčka Toma<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.knihcentrum.cz/99620726_chalupka-strycka-toma.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.knihcentrum.cz/99620726_chalupka-strycka-toma.jpeg" height="320" src="https://cdn.knihcentrum.cz/99620726_chalupka-strycka-toma.jpeg" width="199" /></a> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Je chvályhodné, že je jeden človek menšie monštrum ako ostatní? Otrokárska spoločnosť si myslela, že áno. Dokonca to považovala za svoju cnosť. Veď čo by neurobili pre blížneho svojho? Musia byť predsa kresťania. Aj keď... Uvedomujem si, že niektorým čitateľom nebude pochuti, že sa postavy v diele utiekali k Bohu, ale takto mali nastavené myslenie a ja som to rešpektovala. Spisovateľka nám ukázala dva odlišné svety. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí veria celým svojím srdcom a je to to jediné, čo majú, na strane druhej stoja tí, ktorým Boh ponúka iba ospravedlnenie vlastných skutkov.</i></b><br /><br />Nie som pobožný človek, preto sa na to budem pozerať inými očami ako väčšina, no mne bolo zle, keď som zistila, čo všetko sa dá ukryť za vieru v Boha. Citáty z Biblie mi vôbec neprekážali. Prekážal mi fakt, ako ich osoby používali vo svoj prospech, prekrúcali ich, aby ospravedlňovali vykorisťovanie. Týmto správaním sa uisťovali, že sú stále dobrými osobami. Bolo by to smiešne, keby to nebolo zároveň veľmi tragické. Keď sa k vám plazí svedomie, tak ho odkopnite, nech sa už nevráti naspäť. Ľudia v sebe zabili ľudskosť, aby mohli žiť sami so sebou, aby mohli žiť s predsudkami a rasizmom, ktorý bol v 19. storočí normálnym javom. No existovali aj výnimky, a tie čitateľa rozcítia a dodajú mu nádej, že ľudia naďalej zostali ľuďmi – citlivými bytosťami s bijúcim srdcom.<span></span></span></p><a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><br /></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Autorka ťala do živého a vedela, ako pracovať so slovom. Bola úžasnou rozprávačkou. Mala som rada tie časti, kde sa nám prihovárala. Dokázala bez námahy opísať svoje postavy, takže nám boli bližšie. Pociťovala som ešte väčší žiaľ nad ich osudom. Toto dielo sa vám vryje pod kožu. V dobe vzniku muselo byť prevratné, pretože sa na otrokársku spoločnosť pozerá inak a núti zmeniť myslenie. V tejto dobe je však veľmi dôležitým mementom, že história sa nesmie opakovať. Je klasikou plnou bezprávia, ale v nádherných zábleskoch sa k čitateľovi dostáva aj prekrásna čistota duše, nezištná pomoc a láska, ktorá má silu vzoprieť sa osudu. A práve vďaka tým zábleskom sa knihu oplatí prečítať.</span></p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-10526641212340255112023-08-01T06:13:00.003+02:002023-08-01T06:13:47.507+02:00Nikki Erlick - Skrinka času<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.knihcentrum.cz/99781089_skrinka-casu.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.knihcentrum.cz/99781089_skrinka-casu.jpeg" height="320" src="https://cdn.knihcentrum.cz/99781089_skrinka-casu.jpeg" width="199" /></a> <i><b><span style="font-family: inherit;">Jedného rána prídu ľuďom záhadné skrinky. Pomocou nich sa dozvedajú, koľko času im na tejto zemi ostáva. Jedni sa potešia, druhí smútia a vo svete sa rozpúta chaos. </span></b></i></p><p style="text-align: justify;"><i><b><span style="font-family: inherit;"> </span></b></i></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"><i><b>Odhalili sa pravé charaktery. Zúfalé osoby sa neštítia ničoho. Tí šťastní si zas veľmi dôverujú. Všetci sú vystrašení a hľadajú odpovede. Neistota sa pomaly preklápa do šialenstva a je vidieť, že nikto nedokáže uniesť váhu tejto informácie. Všetci máme vzadu v mysliach vetu „Memento mori“. Ale čo by sa prihodilo, ak by to už nebola len fráza alebo prísľub vzdialenej budúcnosti? Čo keby sme poznali skutočne čas našej smrti?</b></i><br /><br />Autorka veľmi precízne budovala dejovú líniu. Aj keď je v príbehu viac postáv, objavujú sa postupne a čitateľ sa v rôznych pohľadoch nestráca. Vidíme rozličné osudy. Bola som prekvapená, ako umne dokázala Nikki popísať situácie, ktoré by mohli nastať. Musím však jedným dychom dodať, že niektoré sa vliekli. Keby ich skrátila, nemala by som žiadne výhrady. Napísala to ale tak výborne, že som jej verila každé slovo. Ani raz som nezapochybovala. Takéto udalosti som si vedela živo predstaviť. V knihe sa objavili momenty spolupatričnosti, podpory, priateľstva, nad ktorými visela všadeprítomná smrť. No tiež sa to nezaobišlo bez vypočítavosti, pozerania sa na druhých s nedôverou alebo povýšenecky. Toto dielo úžasne vystihuje ľudstvo v jeho nádherných aj temných podobách.<span></span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Mala som slzy na krajíčku. Táto novinka je krásna vo svojej úprimnosti. V tom, ako nám citlivo nastavuje zrkadlo. Vidíme tam hrôzy, no tiež udalosti, pri ktorých si povieme, že ešte nie sme zatratení. Že dobro stále existuje. Tento príbeh vás pohladí na duši a predostrie mnoho otázok: Záleží na dĺžke života alebo na kvalite? Začali by ste sa správať inak, ak by ste zistili, že už nemáte veľa času? Čo by ste zmenili? Ako by vyzerali vaše vzťahy? Iba hodnotné knihy vás prinútia rozmýšľať takým spôsobom ako táto.</span> <br /></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-10639499051478007192023-07-01T09:04:00.000+02:002023-07-01T09:04:01.773+02:00Fredrik Backman - Úzkosti a jejich lidé<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1582217893i/51486678.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1582217893i/51486678.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1582217893i/51486678.jpg" width="199" /></a> <span style="font-family: inherit;"><b><i>Ešte lepšia kniha ako Muž menom Ove. Tiekli mi slzy, nielen od smiechu.<br />Jedna nevydarená banková lúpež, jedna skupinka rukojemníkov pozostávajúca z ľudí, ktorí si iba chceli pozrieť byt na predaj. Že to nemá logiku? Nečudujem sa. Táto kniha je celá nezmyselná, ale ukrýva v sebe mnoho nádherných myšlienok, ktoré rozcítia, pohladia dušu a zanechajú dobrý pocit. Keby takto svet aj fungoval...</i></b><br /><br />Zaujal ma názov a obálka. Česi urobili dobrý krok, keď do názvu dali „úzkosť“. Ako je u mňa zvykom, anotáciu som si nečítala. Potom som bola prekvapená, čo sa mi dostalo do rúk. Myslela som si, že toto je dielo, ktoré pomáha zvládať úzkosti. No dobre, tú obálku som si detailne nepozrela, inak by som okamžite vedela, že sa mýlim. To však neprekážalo, pretože úzkosti a depresie si tu našli aj tak svoje miesto. Sú však popisované láskavo, reálne a bez predsudkov. To som ocenila. Autor píše citlivo a pravdivo.<span></span></span><span style="font-family: inherit;"><span></span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;">Spisovateľ lupiča síce nazýva indivíduom, no je cítiť, že o ňom rozpráva s láskou. Fredrik si vybral za svojich hrdinov ľudí s rôznymi osudmi, a tým vytvoril niečo nádherné.</span><br /><span style="font-family: inherit;"></span><br /><span style="font-family: inherit;"><b>Člověk míva nepochopitelně hloupé nápady, když mu dojdou slzy, když nemůže umlčet hlasy, které nikdo jiný neslyší, když ještě v životě nebyl v místnosti, kde by si připadal normální.</b></span><br /><span style="font-family: inherit;"></span><br /><span style="font-family: inherit;">Uvedomujem si, že príbeh je postavený na hlavu a v našom svete by takto skončiť nemohol, no bolo pekné pár hodín neriešiť realitu a radšej sa začítať do starostí iných ľudí. Priam to na mňa kričalo: „Je v poriadku necítiť sa dobre!“ Aj keď robíme chyby, aj keď máme svoje pády a vzostupy, aj keď máme dni, ktoré sú mizerné, je normálne byť človekom. Takéto posolstvo sála z každej absurdnej situácie v deji. Neudržala som slzy. Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale toto je lepšie ako Dom na azúrovom pobreží. Aby som sa opravila: je to vhodnejšie pre dospelých ľudí, ktorí každodenne bojujú so životom. Samozrejme, že nemôžem porovnávať young adult literatúru s literatúrou pre dospelých, no asi sa vás toto dielo dotkne viac. Je výnimočné vo všetkých aspektoch. Rozplače, rozosmeje, nahnevá, prekvapí. Nemám sa na čo sťažovať. Fredrik vie, čo robí a robí to famózne.</span><br /></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: inherit;"></span></p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5*/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span><span style="font-size: large;"><span style="font-family: serif;"><span> </span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-4321039630291361732023-06-01T06:44:00.000+02:002023-06-01T06:44:39.088+02:00Janne Teller - Nič<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.shopify.com/s/files/1/1481/3416/products/Teller_Nic_obalka.jpg?v=1681388752" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.shopify.com/s/files/1/1481/3416/products/Teller_Nic_obalka.jpg?v=1681388752" height="320" src="https://cdn.shopify.com/s/files/1/1481/3416/products/Teller_Nic_obalka.jpg?v=1681388752" width="199" /></a><b><i>Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.</i></b></p><p style="text-align: justify;"><b><i>Keď Pierre Anthon oznámi celej triede, že nič nemá zmysel, najprv sa to javí ako úplný nonsens. No v deťoch to vyvolalo reakciu. Nemôžu to nechať len tak. Ich spolužiak sa „odsťahoval“ na strom a odtiaľ na nich kričí múdrosti, ktoré zaváňajú nihilizmom. </i></b></p><p style="text-align: justify;"><b><i>Mladí ľudia prehodnocujú vlastný postoj k bytiu. Odmietajú si však priznať, že by mohol mať pravdu. Chcú zmeniť jeho pohľad na svet. Vtedy nastáva problém. Akým spôsobom mu otvoriť oči? Kam až dokážu deti zájsť, aby presvedčili jeho (a hlavne seba), že ľudská existencia zmysel má?<br /><br />Dospelý čitateľ hneď zachytí blížiacu sa zmenu atmosféry. Je to veľmi ťažké čítanie, no má čo ponúknuť. Dielo je schopné vyvolať v spoločnosti rôzne nálady, dajte mu ale šancu. Je znepokojivé a fascinujúce zároveň.</i></b><br /><br />Autorka výborne popísala psychický stav postáv. Ich krehké a nalomené mysle nám naservírovala ako na podnose. Mladý človek je veľmi tvárny a ovplyvňuje ho prostredie. Je ľahké zľaknúť sa života. Každý z nás sa v ňom občas stráca, ale keď slová plné beznádeje kričí človek, ktorý má ešte celý život pred sebou, v neskúsených srdciach to zaseje pochybnosti. Prečo vlastne žijeme? Aké je naše poslanie? Prečo robím to, čo robím? Aj na dospelého človeka dopadne ťažoba, keď o tom premýšľa... Čo to spôsobí nevyzretej duši?<span></span></p><a name='more'></a><b> </b><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Nič nemá zmysel. Nijaký. Nič.</b><br /><b>Neuvedomovala som si to len ja.</b><br /><b>Bolo to ako zjavenie, ako keby sa nás zmocnil diabol.</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str. 114)</span></i><br /><br />Janne nám ukazuje, aké ľahké je stratiť seba a stať sa niekým, kým ste nikdy nechceli byť. Stačí tak málo. Iba iskrička, ktorá sa zmení na veľký požiar a pohltí vás. Celú vašu existenciu. Táto novinka je brilantná. Aj keď vami zamáva, číta sa ľahko, pretože autorkin štýl je unikátny. Príbeh nie je napísaný zložito, práve naopak. Niektoré časti sú úsporné, niekedy priam vyrátané na efekt. Je však majstrovstvom šetriť slovami, no povedať nimi veľa. </p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-39916019830743372622023-05-03T12:52:00.000+02:002023-05-03T12:52:11.424+02:00John Steinbeck - O myšiach a ľuďoch<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1381085074i/9688788.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1381085074i/9688788.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1381085074i/9688788.jpg" width="199" /></a><b><i>O myšiach a ľuďoch je nádherne smutná novela. Rozpráva o ťažkom živote robotníkov pracujúcich na cudzej pôde, no snívajúcich o mieste, ktoré by konečne mohli nazvať svojím vlastným. Frustrácia sa strieda s nádejou. Všetci potrebujeme aspoň malé svetielko nádeje a sen, ktorý nás poháňa vpred. Inak to nepociťujú ani hlavné postavy tohto diela – silný, ale prostoduchý Lenny a šikovný George, ktorý sa vždy stará, aby sa jeho kamarát držal od problémov čo najďalej. No dokedy sa mu bude dariť dohliadať na každý jeho krok?</i></b><br /></p><p style="text-align: justify;">Lenny je ako malé dieťa – nevinný, no neuvedomujúci si následky svojich činov (a hlavne svoju ohromnú silu, ktorou môže veľmi ubližovať). Žije vo vlastnom svete: vraví, čo mu práve napadne a urobí, čo sa mu povie. Vie prejavovať lásku svojím spôsobom a ľuďom, ktorí ho nepoznajú, naháňa hrôzu. Komunikovať s ním vie iba George, ale ani on to s ním nemá ľahké. Čitateľ sa pozerá na túto dvojicu kamarátov a má slzy v očiach. Od začiatku ho sprevádza dotieravý a neutíchajúci pocit, že tento príbeh nedopadne dobre, ale aj tak stále verí...<span></span><b><span></span></b><b><span></span></b></p><a name='more'></a><b> </b><p></p><p style="text-align: justify;"><b>V podvečer horúceho dňa začal ľahký vetrík povievať lístím. Tieň liezol do kopcov až na samý vrchol. Na piesčinách nehybne sedeli divé králiky, vyzerali ako vytesané zo sivého kameňa. A zrazu sa od cesty ozvali kroky v suchom lístí platanov. Králiky nečujne ufujazdili do úkrytu. Meravá volavka sa ťažkopádne vzniesla do vzduchu a odletela dolu prúdom. Chvíľu zostalo miesto ako vymreté, potom sa na chodníčku zjavili dvaja chlapi a vyšli na čistinku pri zelenej zátoke.</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str. 6)</span></i><br /><br />John Steinbeck bol majster svojho remesla. Netušila som, aký úžasný spisovateľ to bol. Hanbím sa za to, že som sa k nemu dostala len teraz. Ale lepšie neskoro ako nikdy. Veľmi mi prekážali rasistické poznámky, ktoré sa v tejto knihe objavili, no aj tak ma očarila. Musíme brať do úvahy roky, v ktorých autor tvoril. Jeho diela odrážali aktuálnu spoločenskú situáciu, takže prejavy tolerancie očakávať nemôžeme. Dokázala som to prehltnúť, pretože jeho rozprávačský talent bol geniálny. Všetko zrazu ožilo pred očami. Bol láskavým rozprávačom a ja som mu uverila každé slovo. Aj keď nie je O myšiach a ľuďoch ľahké čítanie, je napísané s nádhernou ľahkosťou. Pri tejto knihe zabudnete na okolitý svet. Podstatné pre vás budú iba problémy ľudí z tridsiatych rokov minulého storočia. Mňa to úplne pohltilo. So zatajeným dychom som sledovala vývoj situácie a tejto dvojici som priala šťastie. Bol to naozaj výnimočný počin plný nádeje, lásky, snívania s otvorenými očami, no aj smútku a bezmocnosti.</p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-23069228821305588422023-04-04T08:25:00.000+02:002023-04-04T08:25:59.289+02:00Mária Blšáková a Jozef Blšák - Za dverami číha život<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1493825919i/35057238.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1493825919i/35057238.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1493825919i/35057238.jpg" width="199" /></a><i><b>Táto kniha je nádherným trpko-sladkým pohľadom na život. Majka si do nej vyliala svoju dušu, no ufňukané výlevy nečakajte. Všetko som jej uverila. Bolo to autentické. Jej životný príbeh sršal reálnosťou, ale nebol továrňou na citové vydieranie. To som ako čitateľka ocenila. Niektoré situácie mi boli veľmi povedomé, lebo moji rodičia si prežili to isté, aj keď je môj hendikep iný. Každý rodič s postihnutým dieťaťom musí bojovať s veternými mlynmi, na diagnóze nezáleží. To je smutné. </b></i></p><p style="text-align: justify;">Knihu som mala doma šesť rokov, no nechcelo sa mi ju čítať. Až teraz som si uvedomila prečo. Majka píše skôr romány pre ženy a jej štýl mi vôbec nesadol. Prečítala som si začiatok Lásky od A po Zet a nemohla som pokračovať ďalej. Nebolo to podľa môjho gusta, a preto som sa vyhýbala aj tomuto dielu. Prekvapilo ma (v dobrom zmysle slova), ako sa tieto dve knihy líšia. Autorka vie písať nádherne. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, ak by sa úplne odklonila od románov pre ženy. <span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>V tom, že nádeje rýchlo striedajú sklamania, som mala byť už dostatočne obrnená, no nebola som. Zbytočne som sa snažila spraviť všetko čo najlepšie, vždy sa našlo niečo, čo to zmenilo. </b></p><p style="text-align: justify;"><i><span style="font-size: x-small;">(str. 69) </span></i></p><p style="text-align: justify;">Za dverami číha život som zhltla. Bol to naozaj nádherný počin plný rodičovskej a partnerskej lásky. Ukazuje nám, ako sa dá všetko zvládnuť, keď má človek dobré zázemie a rodinu, ktorá mu nikdy nedovolí padnúť. Dielo odporúčam všetkým. Tých, ktorí sa nikdy nestretli so žiadnym hendikepom, to obohatí. Budú sa na svet pozerať inými očami. Zdraví ľudia si neuvedomujú, že aj maličkosť môže spôsobiť obrovskú radosť. </p><p style="text-align: justify;"><b>Jojko bol iný ako ostatné deti, ale tak krásne, až fascinujúco iný. Núkal nám na veci a diania okolo nás iný pohľad. Rozhovory s ním boli zábavné i prekvapujúce. </b></p><p style="text-align: justify;"><i><span style="font-size: x-small;">(str. 214) </span></i></p><p style="text-align: justify;">Niekedy si nevážime to, čo máme. Táto kniha je nasiaknutá radosťou z každého maličkého pokroku a chuťou pobiť sa s osudom. Nebolo to depresívne. Bolo to skôr inšpiratívne. Krásny opis nevšedného života s deťmi a toho, ako sa dá žiť s autizmom a nepovažovať ho za úhlavného nepriateľa. Ako s pokorou prijať to, čo sa nedá zmeniť. S úprimnosťou priznávam, že ja som si ešte tento prístup k životu neosvojila.</p><div style="text-align: justify;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span style="font-size: large;"><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span style="font-size: large;"><span style="font-family: serif;"><span> </span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-39110513185620048112023-03-04T05:57:00.000+01:002023-03-04T05:57:05.982+01:00Virginia Woolfová - K majáku<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.albatrosmedia.sk/Images/Product/24357684/?ts=638071676892270000" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="Nikto ma tam nevidel" class="mfp-img" height="320" src="https://cdn.albatrosmedia.sk/Images/Product/24357684/?ts=638071676892270000" style="max-height: 920px;" width="208" /></a> <b><i>Rodina Ramsayovcov je, zdá sa, rodina ako každá iná. S vlastnými problémami, so zábleskami radosti a s vidinou neľahkých časov. Tak by sa to čitateľovi mohlo javiť, ak by knihu nenapísala Virginia Woolfová, ktorá má svoj nezameniteľný štýl. S ničím podobným som sa ešte nestretla. Hypnotizovalo ma to. Pohltilo všetko navôkol. Dokázala som sa sústrediť iba na tento príbeh. Celé moje bytie sa upriamilo na analýzu tohto nezvyčajného diela. Netušila som, že to bude také zložité a jednoduché zároveň.</i></b><br /><br />Virginia píše ako básnik. Nič nie je všedné. Všetko zrazu ožíva pred očami. Aj maličkosť, ktorú by si niekto nevšimol, dokázala opísať tak, akoby to bola najpodstatnejšia vec na svete. Vdýchla tomu život a prinútila nás pozrieť sa na to jej očami. Jej vnímanie okolia bolo netradičné. Videla som v tom nečakanú krásu a pátos, ktorý ma nerušil, no súčasne potrápil moje mozgové závity. Opisy sú nesmierne komplikované. O slovo sa hlási subjektívnosť. Vlastne, celá kniha je poskladaná iba z dojmov, pohybujeme sa vo vnútornej sfére (či už hovoríme o charakteristike postáv, alebo ich činoch). Niekedy som si musela prečítať text viackrát, aby som ho pochopila.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Koniec koncov, čo je to jedna noc? Kratučký čas, najmä keď temnota začína tak rýchlo rednúť, už aj zaspieva vtáčik či zakikiríka kohút, prvé chabé zelenkavé svetielko sa rozvíja sťa jarný lístoček v priehlbine vlny. Po noci však čoskoro nasleduje noc. Zima ich má množstvo v zásobe a rozdeľuje ich rovnomerne, spravodlivo, neúnavnými prstami.</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str. 142)</span></i><br /><br />Aj keď bolo dielo zložité a čitateľ musí zachytiť každú drobnosť v tomto prúde nekončiacich sa myšlienok, myslím si, že je veľmi ľahko napísané. Keď už zistíte, v akej atmosfére sa pohybujete, je jednoduché začítať sa (alebo knihu navždy odložiť). Spisovateľka bola geniálna, ale nie každému bude vyhovovať jej štýl. Takú hĺbku myšlienok som ešte u nikoho nepostrehla. Všetko, čo napísala, som si dokázala živo predstaviť. Úplne vás to opantá. Budete sa nachádzať v inom svete. Vo svete, ktorý vytvorila ona. Síce nie je ideálny, nie je to utópia a na postavy čakajú nástrahy, no aj tak budete očarení. Iba ak sa naladíte na jej spôsob myslenia. Ak budete s touto klasikou bojovať už od začiatku, nemá zmysel pokračovať ďalej, pretože autorkine myšlienky sú s pribúdajúcimi stránkami komplikovanejšie. Na začiatku mi bolo všetko jasné, no ako príbeh postupoval a menil svoje kontúry, musela som sa naň čoraz viac sústrediť a čítať si niektoré vety viackrát.<br /><br /><b>Svet, ktorý poznala už takmer sedemdesiat rokov, ju nerozmaznával, nedoprial jej pohodlie. Hrbila sa pod bremenom únavy. Ako dlho ešte, pýtala sa, s povzdychmi a praskaním kĺbov, keď sa na kolenách načahovala pod posteľ a utierala dlážku, ako dlho to pretrvá? Predsa sa však vytackala na nohy, zdvihla sa, škuľavým zrakom, ktorý sa kĺzal a odvracal dokonca aj od jej vlastnej tváre a jej vlastných žiaľov, zízala do zrkadla, pred ktorým stála, bezmyšlienkovite sa usmiala a knísala sa ďalej, dvíhala rohože, ukladala porcelán, škúlila do zrkadiel, ako keby sa do jej pohrebného pochodu vplietal aj nepoučiteľný tón nádeje.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 146)</i></span><br /><br />Čerešničkou na torte je kvalitný slovenský preklad. Ten mi výrazne zjednodušil čítanie. Chválim prekladateľku a korektorku. Z diela sa vďaka nim nestala katastrofa, len veľmi náročný počin, ktorý sa dá so snahou prečítať. Bolo by príšerné, ak by čitateľ musel rozmýšľať nad neobyčajnými poryvmi spisovateľkinej mysle a zároveň strpieť nedokonalý preklad. To by bol pohreb pre túto klasiku. Som rada, že sa tak nestalo a ten, kto by si ju dokázal vychutnať, si ju aj vychutná. Ja som s výsledkom spokojná.<br /><br />Bolo zážitkom čítať túto „novinku“. Neviem, či sa tento zážitok ešte niekedy (pri inom autorovi) zopakuje. Doteraz sa spamätávam z inakosti, ktorou disponovala Woolfová. Každá odlišnosť si však pýta svoju daň. Po prečítaní K majáku sa nečudujem, prečo skončila tak tragicky. Rozmýšľala inak ako väčšina ľudí, takže jej knihy naozaj nie sú pre každého. Nie, tu nejde o inteligenciu, no o iné nazeranie na svet. Ak nepochopíte jej myšlienky, nepochopíte celú podstatu knihy, ale aj to je v poriadku. Všetci rozmýšľame iným spôsobom a to je fascinujúce. </p><div style="text-align: left;">
<span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: "times" , "times new roman" , serif;"><span style="font-size: large;"><b>Hodnotenie:</b> 4,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti <a href="http://www.albatrosmedia.sk/" target="_blank">Albatrosmedia.sk</a></span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description">Knihu si môžete kúpiť na <a href="https://www.albatrosmedia.sk/tituly/24357684/k-majaku/" target="_blank">tejto stránke</a>.</span></b></div><p style="text-align: justify;"></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-68279521544788518682023-02-01T07:01:00.000+01:002023-02-01T07:01:24.877+01:00Ivan Alexandrovič Gončarov - Oblomov<p style="text-align: justify;"><a href="https://www.slovart.sk/buxus/images/cache/detail-knihy/image_92190_19_v1.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://www.slovart.sk/buxus/images/cache/detail-knihy/image_92190_19_v1.jpeg" height="320" src="https://www.slovart.sk/buxus/images/cache/detail-knihy/image_92190_19_v1.jpeg" width="199" /></a><i><b>Oblomov si zvykol na svoj stereotyp: ležať v posteli a nič nerobiť. Nedokáže si predstaviť, že by musel opustiť svoju izbu. Na toto si už zvykol. Takto je mu dobre. Márni jeden deň za druhým a mesiace ubiehajú. Starne, chradne. Jeho verný sluha Zachar je mu vždy k dispozícii, aby mu pomohol (alebo ho podpichol, keď už má dosť pánovej lenivosti). To so sebou prináša veľa vtipných situácií, no aj udalostí plných smútku. Pomaly sa dozvedáme, akým bezútešným človekom sa Oblomov stal. Ako ho formovala minulosť? Ako ho môže ovplyvniť prítomnosť? A aké prekážky na neho čakajú v budúcnosti?<br />Má okolo seba hyeny, ktoré chcú profitovať z jeho dobrosrdečnosti. Ako to napokon skončí? Vyhrá čistota srdca alebo sa stane ďalšou ruskou postavou s tragickým osudom?</b></i><br /><br />Ruskú klasiku milujem a zároveň nenávidím. Milujem Dostojevského, Puškina, ale nepáči sa mi Tolstoj a... Gončarov. Toto mi nesadlo. Opisy boli niekedy nádherné a pútavé, inokedy nudné. Raz som žasla nad psychologickou analýzou autora, po niekoľkých stránkach ma to už prestávalo baviť. Akoby spisovateľ nepoznal mieru a písal, čo mu sily stačili. No mne sily nestačili. So všetkým sebazaprením som to dočítala, no už teraz viem, že sa ku knihe nevrátim.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Někdy se ho zmocňoval nervózní strach; lekal se ticha, které ho obklopovalo, nebo ani sám nevěděl, čeho se bojí, ale přěběhl mu mráz po zádech. Jindy se bázlivě ohlížel na temný kout, obávaje se, že mu obraznost něco provede a ukáže mu nějaký nadpřirozený zjev.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 74)</i></span><br /><br />Ubilo ma to (po rusky to znamená zabilo) slovami. Aj jedno, aj druhé slovo dokonale vystihuje pocity z diela. Viem, že ruskí spisovatelia mali záľubu v písaní hustých textov, no keď vás to od začiatku neosloví, je to tragédia. Na jednej strane sa mi príbeh veľmi páčil, na strane druhej som sa nevedela dočkať konca. Bolo to príšerné. Je na vine stará čeština, ktorá tu bola použitá? S českým jazykom problém nemám, ale čítať klasiku v inom jazyku ako v materinskom, je asi trošku odvaha. Atmosféra príbehu bola iná. Neviem, ako by som knihu hodnotila v slovenčine a či by sa moje pocity zmenili, no teraz to bolo zvláštne. Nedokázala som sa dostať do deja, pretože som sa vôbec nenaladila na štýl písania. V texte sa nachádzali slová, ktoré nemali s dnešnou českou gramatikou nič spoločné (ako napríklad <i>pomyslil si</i>). To ma vyrušovalo. Chápem, že ani klasika v slovenčine nedisponuje aktuálnym jazykom, no vtedy mi to neprekáža. Je mi to jazykovo bližšie.<br /><br />Asi navždy zostane záhadou, či sa mi Gončarov nepáči rovnako ako Tolstoj, alebo by u mňa mal úspech, keby sa preložil do slovenčiny. Škoda, že Slovart nevydal aj slovenskú verziu. Samotný príbeh by sa mi mohol páčiť, len keby nebol napísaný tak divne. Neviem, či je to chyba prekladu, alebo len zachovali autentickosť a vinný je spisovateľ. Kniha je naozaj hodnotná. Dokonca mi v určitých momentoch pripomínala Idiota od Dostojevského, ale dokopy to nejako nefungovalo. Ani si to neuvedomujeme, no jazyk môže úplne zmeniť čitateľov pohľad na dielo. Zohráva veľkú rolu v tom, či sa nám príbeh páči, alebo nie. Idea môže byť dobrá, no keď vám nesadne štýl písania, je všetko stratené.</p><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>2,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span style="font-family: serif;"><span> </span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-62070967925832232202023-01-24T07:36:00.000+01:002023-01-24T07:36:29.156+01:00John Boyne - Komnata ozvien<p style="text-align: justify;"><a href="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1664139681l/62729528.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1664139681l/62729528.jpg" height="320" src="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1664139681l/62729528.jpg" width="199" /></a><b><i>George má všetko: peniaze, úspech, prestíž, no to sa radikálne zmení. Jeden nešťastný príspevok na internete napísaný s dobrým úmyslom, spustí úplnú mediálnu a aj rodinnú katastrofu. Verejnosť jeho vyjadrenie zoberie veľmi negatívne a na jeho hlavu sa zosype spŕška kritiky. Atmosféra každou sekundou hustne a známy moderátor sa snaží svoj omyl napraviť, no tým celú vec len zhorší. Jeho pokus o nápravu prilieva olej do ohňa a hlavný aktér sa ocitá „v plameňoch svojho nerozvážneho konania“, pretože dnešná digitálna doba nič neodpúšťa. George rýchlo zisťuje, že by sa radšej vydal napospas vlkom ako čelil lynčovaniu rozhnevaných moderných ľudí, ktorí striehnu na každý chybný krok. A veru, on tých chýb postupne urobí mnoho...<br />Autor diela Chlapec v pásikavom pyžame prichádza na slovenský knižný trh so satirou, ktorá tu ešte nebola. S humorom vykresľuje nedostatky „človeka digitálneho“ a nastavuje nám tým zrkadlo. Závisí iba od nás, či sa do neho chceme pozrieť.</i></b><br /><br />S veľkou hanbou sa priznávam, že doteraz som neprečítala žiadnu knihu od Johna Boyna. Videla som iba film Chlapec v pásikavom pyžame. Neviem, prečo som sa k nemu ako čitateľka nikdy nedostala. Možno ma odrádzal ten rozruch okolo neho, no teraz to ľutujem. Táto kniha bola geniálna. Určite si od autora ešte niečo prečítam. Týmto príbehom si ma získal. Skutočne vie písať brilantne. Síce niektorí zahraniční čitatelia tvrdia, že Komnata ozvien nie je napísaná jeho typickým štýlom, ale ja to nemám s čím porovnať. Páčilo sa mi to také, aké to bolo. Nič by som nezmenila. John má o jedného fanúšika navyše.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>„Nemyslíte si, že väčšina tých, čo predstierajú, že sa ich moje slová hlboko dotkli, hľadá niečo, čo by ich urazilo, alebo niekoho, kto by ich urazil? Ráno vstanú, odpracú nedojené kúsky pizze, ktorú si priniesli večer domov, vezmú do ruky smartfón, prezerajú si titulky novín a hľadajú niekoho, kto by ich naštval...“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 218)</i></span><br /><br />Sama sa strácam v dnešnej rýchlej dobe. To, čo je v poriadku a čo už nie, sa veľmi rýchlo mení a človek si pripadá stratený, ako v pasci všetkých názorov aj na tú najmenšiu maličkosť. Pozeráme si recenzie aj na zubné kefky (píšem z vlastnej skúsenosti) alebo hľadáme ľudí s podobnými názormi. Niekedy sa však hľadajú ľudia s odlišnými postojmi, aby sa mohli pohádať. To dáva životu šťavu. Sme takí znudení vlastnou existenciou, že potrebujeme nejaký impulz, ktorý by nás vytrhol zo stereotypu. Nezáleží na tom, či je pozitívny, alebo negatívny. Sem s ním! Boyne úžasne vykreslil našu biednu vyhorenú spoločnosť. Vytvárame si problémy, aby sme mali čo robiť. Aby sme cítili, že žijeme. Spisovateľ ma prinútil zamyslieť sa. Na túto knihu len tak ľahko nezabudnem. Mal by si ju prečítať každý! Zároveň si ale uvedomujem, že toto nie je kniha pre každého, pretože John svoj počin napísal s veľkým nadhľadom. Nadhľadom, ktorý nemusí vyhovovať niektorým čitateľom.<br /><br />Rešpektovať druhú osobu už nie je požiadavkou, no stáva sa, chvalabohu, pre väčšinu z nás samozrejmosťou. No kde je hranica? Malo by to mať nejaké obmedzenie? Najprv som si myslela, že autor všetky situácie nafúkol do obludných rozmerov, no potom som si uvedomila, že práve takto sa správame. Extrémna tolerancia je rovnako zlá ako tá nulová. Boyne sa svojim čitateľom snaží otvoriť oči a núti nás pozrieť sa na svet triezvymi očami. Aj tie najušľachtilejšie činy nemajú význam, keď sú dovedené do krajností. Postavy z Komnaty ozvien by vám o tom vedeli rozprávať... Ešte žiadna kniha nebola taká humorná a skľučujúca zároveň. Pri čítaní som sa smiala ako blázon, no postupne mi došlo, že aj tie najvtipnejšie časti boli iba prezlečenou tragédiou, a to pridalo príbehu veľkú hodnotu. Naozaj sme ako supy? Naozaj čakáme na jeden nesprávny krok, aby sme mohli nejakú osobu lynčovať? Stiera sa hranica medzi slobodou prejavu a hlúpymi urážkami? Povedali by sme to, čo napíšeme, človeku rovno do očí, či vtedy už strácame smelosť? Myslíme si, že keď to napíšeme, tak to bolí menej? Záver bol jednou veľkou fackou a posunul knihu o stupeň vyššie, takže podľa mňa vyletela kvalitou do vesmíru. Celý príbeh predstavoval čistú genialitu, no koniec tomu dal pomyselnú čerešničku.<br /><br /><b>„Čo ste vyviedli?“<br />„Zdá sa, že som starý bigotný neandertálec.“<br />„To som aj ja,“ priznal šofér, „ale nepíšu o mne na titulných stranách. Títo tu čakajú na vás, však?“<br />„Asi áno. Čítali ste Frankensteina?“<br />„Videl som film.“<br />„Nie je to rovnaké? Ten istý rozbesnený dav – s vidlami v rukách chrlí nadávky, je pripravený vytiahnuť ma z auta a hodiť do rieky.“<br />„Nevidím nijaké vidly.“<br />„Majú ich všetci do jedného, verte mi. V prenesenom zmysle slova.“<br />„Nuž, určite je lepšie, keď človeka pichnú vidlami v prenesenom slova zmysle ako naozaj...“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 261)</i></span><br /><br />Ak sa neberiete príliš vážne, mali by ste si knihu okamžite prečítať. Možno sa stane vašou obľúbenou. John nenechal na nikom ani jednu nitku suchú. V príbehu sa nájdu všetci. Táto satira odráža našu spoločnosť a našu prehnanú túžbu po tolerancii. Spisovateľ sa veľmi humornou cestou vyjadril ku všetkým skupinám. Nezabudol ani na invalidov (napríklad mňa) a ja som ronila slzy... smiechu. Bolo to brilantné, trefné, plné nadhľadu. Čo som vďaka tomu zistila? Že sme všetci idioti. Všetci do jedného, no práve také je ľudstvo už odnepamäti, takže sa s tým dá zatiaľ žiť... Toto dielo je potrebné ako soľ. Prinúti vás zamyslieť sa a to je znamením kvalitnej literatúry. Neviem, kto by to napísal lepšie ako John. Asi nikto. Podarilo sa mu vystihnúť problémy doby a zároveň sa na ne pozrieť s potrebnou dávkou nadhľadu, ktorý už ľudia pomaly, ale isto strácajú.<br /></p><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu <a href="https://www.slovart.sk/" target="_blank">Slovart</a>.</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description"> </span></b><b><span itemprop="description">Knihu si môžete kúpiť napríklad na <a href="https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/beletria/komnata-ozvien.html?page_id=197905" target="_blank">tejto stránke</a>.</span></b></div>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-48686487591693238842023-01-19T06:00:00.000+01:002023-01-19T06:00:23.288+01:00William Shakespeare - Zimná rozprávka<p style="text-align: justify;"><a href="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1494095871l/20945885.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1494095871l/20945885.jpg" height="320" src="https://i.gr-assets.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1494095871l/20945885.jpg" width="199" /></a><i><b>Zimná rozprávka nemá nič spoločné s týmto ročným obdobím. Iba ak chlad, ktorý sprevádza surové scény. Páčilo sa mi, že príbeh nebol na začiatku vôbec radostný, práve naopak. Čitateľ sa dozvedá o mnohých tragických udalostiach. To mi vyhovovalo. Bol to Shakespeare, akého poznám. Vytvoriť postavu žiarlivého sicílskeho kráľa a nechať, aby mu nesprávny úsudok zatienil myseľ, bol dobrý ťah. Taký typicky shakespearovský. Od toho sa potom odvíjali ďalšie situácie. Dej nás prenesie tiež do Čiech. Bolo zaujímavé sledovať, ako si Česko predstavoval spisovateľ. Myslel si, že sa tam nachádza more. Mne to však problém nerobilo a akceptovala som všetko, čo si vymyslel. Fantázia mu nikdy nechýbala.</b></i><br /><br />Knihu skrášľuje čarovná atmosféra, ktorá je prítomná v každom počine tohto autora. Pre mňa čaro spočívalo v tom, ako mylne opísal Česko. To sa mi veľmi páčilo. Nechápte ma zle. Naši českí susedia môžu byť právom nahnevaní, no ja som práve v tomto postrehla výnimočnosť Shakespeara. Aj keď niečo nepoznal, nepredstavovalo to pre neho prekážku. Dokázal svoju nevedomosť vyplniť bezhraničnou predstavivosťou a vytvoriť iný svet.<span></span></p><a name='more'></a><div style="text-align: justify;"><span></span><span style="font-family: "Courier New",Courier,monospace;">Žiarlivosť spolupracuje v tebe s tyranstvom.</span><br /><span style="font-family: "Courier New",Courier,monospace;">Zblázni sa, hľadiac na následky svojich</span><br /><span style="font-family: "Courier New",Courier,monospace;">výmyslov! Prihlúpych aj na sopliaka.</span><br /><span style="font-family: "Courier New",Courier,monospace;">Prizelených na deväťročnú žabku.</span><br /><span style="font-family: "Courier New",Courier,monospace;">Bol to len nácvik tvojich bláznovstiev.</span><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 65)</i></span><br /><br />Príbeh som si užívala skoro až do konca. No záver ma trošku sklamal. Koniec nebol podľa môjho gusta. Zdal sa mi veľmi zrýchlený a málo vysvetlený. Akoby ho spisovateľ chcel ukončiť a vôbec sa nezamýšľal nad tým, že čitateľovi budú chýbať ďalšie informácie. Nemôžem mu to ale vyčítať. Zimná rozprávka je zaujímavá kniha, ktorá asi neodhalí svoje tajomstvá hneď pri prvom čítaní. Možno preto je koniec taký, aký je. Určite si ju prečítam viackrát. Dej je veľmi tajomný, dokonale nevysvetlený, a preto aj veľmi lákavý. Odporúčam všetkým fanúšikom Shakespeara.</div><p></p><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>4/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-42167043717005525842023-01-03T06:21:00.000+01:002023-01-03T06:21:59.933+01:00A.J. Cronin - Klobučníkov hrad<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1644605186i/60393664.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1644605186i/60393664.jpg" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1644605186i/60393664.jpg" width="199" /></a><i><b>James Brodie si nevidí na špičku nosa. On je vážený klobučník. On má peniaze a vplyv. Ostatní by si z neho mali brať príklad! Nič ho nemôže pokoriť, no on zhadzuje všetkých okolo seba. Najviac si jeho despotickú povahu odskáče rodina. Je rodený tyran a všetci sa ho boja. James je pre svoju rodinu bohom (skazy). Nikto nesmie spochybňovať jeho autoritu. Všetci musia byť ticho a podriaďovať sa jeho nezmyselným príkazom. Správa sa naozaj hrôzostrašne. Dokedy to bude trvať?<br />Čitateľa to ubíja rovnako ako postavy. Je zdrvený vývojom udalostí. Od začiatku má pocit, že toto bude rodinná tragédia a nemýli sa. No ja som najprv vôbec netušila, do akého bahna to môže spadnúť a aké následky to bude mať na úbohých členov domácnosti. Mala som dojem, že sa utopím v smútku. Túto knihu nečítajte vtedy, ak vaša duša trpí. Po prečítaní bude trpieť ešte viac.</b></i><br /><br />Kniha ma zaujala, keď som si pozerala Martinus a rozmýšľala, čo si kúpim. Vtedy nebola ešte taká viditeľná na Instagrame, ako je teraz. No príspevky mojich knižných priateľov ma potom utvrdili v tom, že som si vybrala správne. Po náročnom knižnom decembri som si chcela dať od recenzovania pauzu. Hádajte, ako to dopadlo... Áno, s knihou v ruke. Klobučníkov hrad sa ale nedal ignorovať. Aj keď som si počas čítania dávala pauzy a prečítala som ho svojím najpomalším tempom – za tri dni -, tak ma stále lákal. Hypnotizovala ma jeho atmosféra, aj keď to bolo ťaživé čítanie. Autor to so slovami vedel. Bola som uchvátená, ako dokázal hrozné situácie podať takým čarovným štýlom. Bol poetický. Nádherne opisoval prírodu a zaujímavým štýlom rozprával o myšlienkových pochodoch svojich postáv. Bolo to čarovné.<br /><span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Dom sa ponášal skôr na väzenie ako na domov a pre jemnú nežnú Mary bol rovnako nevhodný ako tmavý tesný sklep pre holubicu. Nízke sivé múry akoby ju držali v neodvolateľnom zajatí, špicaté cimburie zdôrazňovalo jej poddanstvo a hlboko zasadené obloky naznačovali, že ju tam väznia násilím.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 141)</i></span><br /><br />No tieto krásne opisy mali tiež svoju nevýhodu: keď sa v deji objavila romantika, vyznelo to teatrálne a ja som s tým musela bojovať. Viem, že to budete považovať za divné, no bola som rada, keď som vzápätí zistila, že romantické výlevy boli len predzvesťou ďalšej katastrofy. Páčilo sa mi to. Myslela som si, že to skĺzne do románov pre ženy, a práve toho som sa bála. Po objavení romantiky v takom starom diele uvažujem, či by sa mi teraz stále páčila napríklad Jana Eyrová. Asi už nie. Síce ju doma mám, no možno ju už nikdy neotvorím, aby som si novým čitateľským vkusom nepokazila staré pekné spomienky na dielo. Ale Klobučníkov hrad po maličkej prestávke znova nabral desivé kontúry a ja som so spokojnosťou pokračovala ďalej. Skoro sa mi zastavilo srdce, keď som si uvedomila, kam všetko smeruje. Veľmi ma to sužovalo. Kniha je taká surová, až má z toho človek zimomriavky. Ak však máte radi príbehy, v ktorých nesvieti stále slnko, ba naopak, ledva vidieť záblesk lepšej budúcnosti, túto klasiku vám odporúčam všetkými desiatimi. Musíte mať ale náladu na depresívne čítanie. Vopred vás na to upozorňujem.<br /><br />Hrdinovia diela boli vykreslení reálne. So zatajeným dychom som sledovala ich životnú púť a niektorým som priala šťastie. Dej bol ponurý a udalosti, ktoré na čitateľa čakajú, sa plazia pomaly ako hady, aby mohli nebadane zaútočiť a zasiať v našich mysliach beznádej. Bolo to naozaj neskutočne ťaživé. Toľko beznádeje v jednom románe sa tak často nevidí, no spisovateľ to zvládol so všetkou gráciou. Štýl písania vás hneď očarí, a aj keď nie je príbeh šťastný, už vás nepustí. Pri Klobučníkovom hrade som neplakala, asi by mi ani slzy nestačili, no bála som sa otočiť ďalšiu stránku. Bola to tragédia za tragédiou a niekedy som sa cítila ako v pasci. Nedalo sa uniknúť. Nechcela som uniknúť... Musíte si túto knihu prečítať, aby ste pochopili.<br /><br /><b>„Aby si vedela, toto mesto sa proti mne sprisahalo, všetci sú proti mne. Nenávidia ma za to, kto som. Závidia mi. Vedia, ako vysoko stojím nad nimi – keby som mal všetky tie výsady, čo mi patria, utrel by som si zablatené čižmy o tie ich špinavé tváre. Ale nič to,“ pokrútil hlavou v nepríčetnom záchvate. „Veď ja im ukážem. Veď sa ma ešte budú báť!...“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 524)</i></span><br /><br />Bolo fascinujúce, no zároveň hrôzostrašné sledovať počínanie hlavnej postavy – Jamesa Brodieho. Bol psychicky nestabilný, výbušný, despotický, samoľúby, autoritatívny. Prosto to nemal v hlave v poriadku. Chcel ovládať všetko, na čo dovidel (aj nedovidel) a veci museli byť podľa neho. Keď neboli, vtedy nad sebou strácal kontrolu. Aj keď sa možno v tej dobe, keď bol napísaný tento skvost, málo hovorilo o psychickom zdraví, spisovateľ si s tým poradil bravúrne. Jeho protagonisti mi ožívali pred očami. Čitateľ môže vidieť, čo sa stane, keď je jedinec psychicky chorý. Vtedy trpí celá rodina. A áno, môže to skončiť aj takto tragicky...Psychické problémy sa nesmú zanedbať. Táto kniha nám na príklade jednej rodiny ukazuje, do akých temných vôd sa môže vnoriť ľudská myseľ a čo sa môže prihodiť, keď pred tým skoro všetci zatvárajú oči. Síce bola táto klasika mučivá, no neľutujem, že som si ju prečítala. Určite si ju znova zoberiem do rúk. O tomto sa musí hovoriť! Chvalabohu, že som sa k nej dostala. Pred pár mesiacmi som vôbec netušila, kto je Cronin. Som však rada, že to už viem. Vrelo vám tento počin odporúčam.</p><p><span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times,"Times New Roman",serif;"><span><b>Hodnotenie:</b> 4,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-3601040621364923152022-12-22T07:18:00.000+01:002022-12-22T07:18:05.904+01:00Saša Filipenko - Červené kríže<p style="text-align: justify;"><a href="https://mrtns.eu/tovar/_xl/1792/xl1792991.jpg?v=16692319531" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://mrtns.eu/tovar/_xl/1792/xl1792991.jpg?v=16692319531" height="320" src="https://mrtns.eu/tovar/_xl/1792/xl1792991.jpg?v=16692319531" width="203" /></a><i><b>História sa prepísať nedá. A ani vymazať. Nedá sa tváriť, že sa niečo nestalo, keď sa to v skutočnosti stalo. No Sovietsky zväz a krajiny, ktoré „slepotu“ uznávajú až doteraz by na to mohli mať iný názor. Sú expertmi v popieraní pravdy. Idú až do takých extrémov, že je to niekedy tragikomické. A presne taká bola táto kniha. Smejete sa cez slzy. Čo iné človeku zostáva? Iba sa bezmocne prizerať a skonštatovať, že niektoré vlády sa zo svojej hroznej minulosti nikdy nepoučia. Vidia to, čo vidieť chcú. To hrdinské. Neprekáža im, že zomierali ľudia. Veď to nič nebolo. Za každých okolností sa musí udržať obraz víťaznej strany. Je jedno, že realita bola a stále je iná. Treba realitu upraviť. Hlavne, nech to nikto nevidí, a aj keď to budú vidieť, budeme trvať na opaku.</b></i><br /><br />V takom prostredí prežila skoro celý svoj život Sašova hrdinka Tatiana. Dokonca bola zamestnankyňou ministerstva – prekladala medzinárodné dokumenty z Červeného kríža. Bola to psychicky náročná práca, toľko utrpenia na papieri... No nikto to neocenil. Vláda hľadala iba zradcov štátu. Nič iné ju nezaujímalo.<br />Táňa musí bojovať so svojím svedomím, keď v zoznamoch nájde aj meno svojho manžela. Má to oznámiť alebo mlčať? Nechce ohroziť svoju malú dcéru, a tak sa pred ňou nečakane objavujú morálne dilemy. Čoho všetkého je človek schopný, ak chce zachrániť osoby, na ktorých mu záleží?<span></span></p><a name='more'></a><span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Keď človek celé hodiny prepisuje medzinárodné dokumenty, keď má stôl zavalený papiermi a okolo neho sa ako včely roja ľudia, nadobudne presvedčenie, že vzniknutý problém sa zakrátko vyrieši.<br />Nemci síce postupovali rýchlo, no ona vedela, že Sovietsky zväz sa prostredníctvom rôznych kanálov usiluje čo najrýchlejšie s Nemeckom dohodnúť. Hitlerovi navrhli, aby sa zastavil, urobil si pauzu a rozhodol sa, čo chce obsadiť.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 47)</i></span><br /><br />Po prečítaní <a href="https://nathalys-reading.blogspot.com/2022/06/sasa-filipenko-byvaly-syn.html" target="_blank">Bývalého syna</a> som pokukovala po ďalších autorových knihách. Musím ich mať všetky! Síce som našla české preklady, no stále som dúfala, že keď ho E.J. Publishing začalo vydávať, tak predsa neprestane. A čakanie sa oplatilo. Zahraniční čitatelia tvrdili, že táto novinka je lepšia ako Bývalý syn. O tom som pochybovala, pretože prvá kniha bola brilantná. Vyššie sa už ísť nedá. Myslela som si, že obe diela budú na rovnakej úrovni geniality. Mýlila som sa. Táto je naozaj o trošku lepšia. Doteraz premýšľam nad tým, ako Saša prekonal sám seba. Pri tejto knihe som sa dokonca smiala, pretože interakcie mladého muža s inteligentnou starou paňou, ktorú dobieha Alzheimerova choroba, boli veľmi vtipné. No iba o humore to nebude. Každý z nich v sebe dusí bôľ. Alexander je nevľúdny na ľudí a nechce svoje emócie pustiť von. Stáva sa zatrpknutým. Netúži sa podeliť o trápenie. Ale to je niekedy jediná možnosť, ako sa ho zbaviť. Hovoriť... Tatiana sa rozhodla, že ona mlčať nebude. Možno je toto jej posledná príležitosť, ako rozpovedať príbeh, a nielen ten svoj. Stalinovo besnenie zasiahlo mnoho osôb a ona bola tichým svedkom. No z ticha teraz zaznieva hlas. Človek sa prestáva báť, keď už nemá čo stratiť. A tak svojmu novému susedovi začne rozprávať o neuveriteľných, ale zároveň skutočných udalostiach, ktoré ju formovali. Lebo zabudnúť sa nesmie. Na zverstvá nikdy. Aj keď sa v súčasnosti môže zdať, že to nič nezmení, malo by sa o tom hovoriť ešte viac. Zlo musí byť porazené.<br /><br />Filipenko znova vytvoril emocionálnu búrku. Knihy vie písať s takým citom, že sa tomu neubránite. Nádherné myšlienky (plné smútku) sa nachádzajú v celom texte. Aj štýl písania je výnimočný. Je to úplne nový čitateľský zážitok. Zasiahne vás to. Ak máte srdce na správnom mieste, tak určite. Dej bol navyše veľmi napínavý. Stále som čakala, že všetko sa na dobré obráti. Áno, radšej vám ani nejdem oznamovať, koľko kníh o Sovietskom zväze som už prečítala, no vždy čakám aspoň na svetielko nádeje. Človek musí veriť, lebo inak by nemal nič. Ďalej ma poháňala len viera, že všetko dobre dopadne (samozrejme, v rámci možností). Nepripúšťala som si opak, aj keď som čítala cez slzy a ledva som videla na písmenká. Ako to, napokon, skončilo? To vám, pochopiteľne, prezradiť nemôžem. Je tam viac situácií, ktoré mnou pohli, a neľutujem ani jedinú sekundu, ktorú som pri Červených krížoch strávila. Príbeh bol kvalitný od začiatku až do konca. Saša ho zostavil naozaj bravúrne. Som rada, že som našla tohto autora. Dokáže ma očariť, aj keď píše o hrôzach minulosti, ktoré vlastne teraz až také minulé nie sú.<br /><b><br />Niekde jej ponúkli stoličku a porozprávali, čo vedeli, inde jej mlčky ukázali dvere. Jedni sa už ničoho nebáli, iní si neboli istí, či to nie je ďalšia previerka. Bol to štát desivých tajomstiev. Zväz sovietskych socialistických republík v skutočnosti spájali len hrozné tajomstvá. Hrôza mlčania, smútočné spoločenstvo ticha.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 163)</i></span><br /><br />Musím priznať, že som mala vysoké očakávania. Veľmi vysoké. Po Bývalom synovi by som netolerovala žiadne zlyhanie. Viem, všetci sme iba ľudia, no toto bolo... geniálne. Táto novinka dokázala kvalitou prevýšiť aj prvú knihu. Zbožňujem Sašu a prajem mu veľa šťastia, pretože viem, čo musel obetovať, aby mohol písať pravdu. Pravda by nemala byť nikdy strašiakom, ale v niektorých krajinách je presne tým. Prostredníctvom svojej hrdinky Tatiany nám opäť pootvoril dvere do podlých praktík a opisov neľudského zaobchádzania odohrávajúcich sa v krajinách, v ktorých by sme určite nechceli žiť. Sloboda je tam len slovom, ktoré nemá reálne žiadny význam. Aj keď Filipenko umiestnil dej príbehu na začiatok 21. storočia, dielo nám má stále čo povedať. Až z toho mrazí, ako veľmi sa história opakuje. Bohužiaľ... No teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme počuť hlasy podobné tomu Sašovmu. Nemôžete pred tým zatvárať oči alebo sa pozerať inam. Minulosť bola strašná, no hrozí, že budúcnosť bude ešte hrôzostrašnejšia, ak nebude bojovať... slovom. To je najúčinnejšia a vlastne aj jediná zbraň, ktorú máme všetci k dispozícii.</p><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>5*/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu </span></b><b><span itemprop="description"><a href="https://ejpublishing.sk" target="_blank">E.J. Publishing</a>.</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description"> </span></b><b><span itemprop="description">Knihu si kúpite napríklad <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=1792991" target="_blank">v Martinuse</a> alebo <a href="https://www.pantarhei.sk/421135-cervene-krize-sasa-filipenko" target="_blank">v Panta Rhei</a>.</span></b></div></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-82323109841373861782022-12-20T11:15:00.000+01:002022-12-20T11:15:23.178+01:00Olesia Jaremčuk - Naši iní<p style="text-align: justify;"><a href="https://www.absynt.sk/media/2022/09/1/2/nasi-ini-1136-size-frontend-large-v-1.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://www.absynt.sk/media/2022/09/1/2/nasi-ini-1136-size-frontend-large-v-1.jpg" height="320" src="https://www.absynt.sk/media/2022/09/1/2/nasi-ini-1136-size-frontend-large-v-1.jpg" width="199" /></a><i><b>Niektorých zlákala vidina lepšieho života, iní boli vysťahovaní pod nátlakom vlády. No jedno majú spoločné: nepatria tam, ale zároveň áno. Hovorí sa, že domov je tam, kde máš srdce. Kde sú teda ich srdcia? Tam, aj tam. Iba rozum rešpektuje štátne hranice, no ľudská bytosť nedisponuje len mozgom. Sme oveľa komplikovanejšie stvorenia. Poháňajú nás emócie a niekedy pohltia aj to racionálne, čo je v nás.<br /><br />Každý chce niekam patriť a mať niečo svoje. Na cudzom mieste si dokázali vytvoriť svoj domov. Dokázali sa prispôsobiť. No aj keď sú ďaleko - v inej krajine - na svoje korene nikdy nezabudnú (alebo sa snažia nezabudnúť zo všetkých síl). Je to ich dedičstvo, a to je cenné. Priznávajú však, že sa pomaličky vytráca. Olesia našla pamätníkov, ktorí sa radi podelili o svoje spomienky, aj keď majú niekedy trpkú príchuť. Musí sa o tom ale hovoriť naďalej.</b></i><br /><br />Neviem, či by som si knihu prečítala aj vtedy, ak by sa nedialo to, čo sa práve deje. No teraz sa každý usiluje zistiť o Ukrajine čo najviac. Chce byť v obraze. Ja nie som výnimkou. Úprimne priznávam, že som bola skeptická, keď som sa dozvedela, že priestor si v nej našli aj Slováci. Koľko príbehov tam bude? Rozmanitá Ukrajina a iba 200 strán? Ako sa podarí autorke spomenúť všetky etnické skupiny? To, čo mi vŕtalo v hlave pred čítaním, sa mi napokon potvrdilo.<span></span></p><a name='more'></a><p style="text-align: justify;"><b> „Čakáme na čas, keď sa všetko vráti na svoje miesto. Chápete, čo tým myslím, však?“ pýta sa s úsmevom. „Budeme chodiť na Krym ako predtým – v električkách.“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 187)</i></span><br /><br />Bola som naozaj prekvapená, že Slováci sa spomínali v diele veľmi často. Možno sa im Olesia venovala viac ako iným skupinám. Písala však systematicky, takže to môže byť dôvod, prečo som mala pocit, že sa tam Slováci stále objavujú. Posúvala sa po častiach. Na začiatku je zobrazená mapa Ukrajiny, rozdelená na oblasti s vysvetlením toho, aká národnosť si tam našla domov. Aj kapitoly sú napísané takýmto štýlom. Každá nová kapitola upriamuje pozornosť na inú oblasť a na menšinu v nej. Výborná práca. Kapitoly sú ale krátke, takže z toho vyplýva, že aj rozhovory so zaujímavými osobami netrvajú dlho. To je veľká škoda. Ja som už dávno rozmaznaná velikánmi reportážnej literatúry, takže som cítila ten rozdiel. <br /><br />Autorka je odo mňa len o štyri roky staršia, takže v tom vidím problém. Možno je ešte mladá na to, aby „prinútila“ ľudí hovoriť. Asi na nich nechcela tlačiť. Ja vôbec netuším, ako by som docielila to, aby sa mi ľudia otvorili. Žurnalistika je veľmi náročné povolanie a trvá roky, kým ju človek dokáže s citom vykonávať. Nie, nemyslím si, že bola Olesia chladná, no určite jej osoby, ktoré na svojich cestách stretla, nepovedali to, čo by povedali skúsenejšiemu novinárovi. Akoby išla stále po povrchu a nedokázala sa dostať hlbšie do duše. Možno jej krivdím a na vine je štýl písania. Na mňa to však pôsobilo neosobne a emócie som musela loviť. Najviac ma chytil za srdce predslov Ostapa Slyvynského. Pri ňom som plakala. Nevedela som si ani predstaviť, aká bude celá kniha, keďže som ronila slzy už na začiatku. Ostapa som si musela vygoogliť. Toľko citu, koľko vložil do úvodu, som nepostrehla v celom diele a to mi je veľmi ľúto. Sem-tam sa objavil príbeh, ktorý ma rozcítil, ale očakávala som väčšiu dávku empatie. Nestalo sa tak. To sa mi nestáva. Vždy som vedela, že je prístup novinára podstatný, no až doteraz som netušila, do akej miery to vie ovplyvniť čitateľa a jeho pohľad na reportáž.<br /><br /><b>„Hovorí sa, že Ukrajinci zaútočili na Arménov. Ale neboli to Ukrajinci, boli to len zlí ľudia,“ tvrdí stará žena. „Ukrajinci s tým nemali nič spoločné. Ukrajinci a Arméni sa vždy sobášili medzi sebou a je to tak až dodnes. Koľko Poliakov a Židov za ten hrozný čas ukryli! Aj keď sa im všetkým vyhrážali a povedali, že za niečo také zastrelia celú rodinu. A Nemci neboli zhovievaví. Boli to hrozné časy. Rok 1942.“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 196)</i></span><br /><br />Čo bolo ale na knihe geniálne? Tá spolupatričnosť. Nikto sa nepozerá na niečie vierovyznanie, niečiu národnosť... Všetci si pomáhajú. Sú tam nádherné príbehy vzájomnej pomoci a takto presne by mal fungovať svet. Ja už roky hovorím, že človek sa má posudzovať podľa toho, či je dobrý, alebo zlý, aj keď to nie je vždy jednoznačné. No nikdy by sa nemalo na osoby pozerať cez prsty, len pre to, že je niekto Poliak, Rus, Slovák, Maďar. Takto sa ženieme iba do katastrofy a Ukrajinci to pochopili skôr ako iné štáty, ktoré nevenujú pozornosť menšinám. Áno, tvoja sloboda by nemala ohrozovať slobodu iného človeka a tvoje práva by nemali ničiť práva iných skupín, no všetko by sa dalo vyriešiť, keby sme si nemysleli, že sme pánmi sveta a boli trochu skromnejší. Síce sa tam našli aj situácie z minulosti, keď išli všetci proti všetkým, no to len dokazuje, že každý štát má krv na rukách a nikto nie je bez viny. Je ľahké odsúdiť celý štát, ale v tom štáte sú ľudia, ktorí si to nevybrali. Neprosili o konflikt. Chcú iba v pokoji žiť.<br /><br />Aj keď som na začiatku písala, že kniha vo mne nevyvolala žiadne emócie, teraz som si uvedomila, že to nie je pravda. Pri čítaní som cítila zvláštny pokoj. Nedokážem to lepšie opísať. Nadobudla som dojem, že ak začneme premýšľať inak, nemusí sa to skončiť tak bezútešne. Dokonca mám pocit, že raz sa Olesia vráti k tejto knihe a doplní ju. Momentálne nám iba ukázala, akým smerom sa bude jej tvorba uberať. Taká malá ochutnávka. Naši iní ešte nepovedali posledné slovo...<br /></p><div style="text-align: left;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times,"Times New Roman",serif;"><span><b>Hodnotenie:</b> 3,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<span style="font-size: xx-small;">
</span><div style="text-align: center;">
</div>
<span style="font-size: xx-small;">
</span><div style="text-align: center;">
</div>
<span style="font-size: xx-small;">
</span><br />
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu <a href="https://www.absynt.sk/" target="_blank">Absynt</a>.</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description">Knihu si môžete kúpiť priamo na <a href="https://www.absynt.sk/nasi-ini" target="_blank">tejto stránke</a>.</span></b></div><p style="text-align: justify;"></p><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-60433369941876350072022-12-16T07:03:00.000+01:002022-12-16T07:03:14.212+01:00C.J. Sansom - Temný oheň<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.knihcentrum.cz/99538882.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.knihcentrum.cz/99538882.jpeg" class="shrinkToFit" height="320" src="https://cdn.knihcentrum.cz/99538882.jpeg" width="209" /></a><b><i>Matthew sa stále spamätáva z hrozných udalostí v kláštore, keď sa jeho cesty opäť skrížia s tými Cromwellovými. Znova je tam, kde nechcel byť. Od vikára sa chcel držať ďalej. To, do akého pekla ho vtedy poslal, mu stačilo aj na dva životy. Život je však nevyspytateľný a zdá sa, že veľkou hrou osudu mu bude zaviazaný. To by nepredpokladal ani v najhoršom sne. No jeho osobné postoje musia ísť bokom. V stávke je veľa. Je možné, že na smrť odsúdia nevinné dievča a Shardlake sa nemá čoho chytiť, pretože dievčina zaryto mlčí. Nemá nič. Je to vopred prehratý prípad? Zabilo mladé dievča svojho bratranca? Prečo nič nepovie? Prečo sa neobháji? Matthew je zúfalý.<br />Cromwell ale dokázal vybaviť odklad, aby mohol právnik zistiť, čo sa v skutočnosti stalo. Nebude to však zadarmo. Generálny vikár potrebuje nájsť Temný oheň – starovekú zbraň hromadného ničenia -, aby sa opäť zapáčil kráľovi. Jeho pozícia je totižto neistá.</i></b><br /><br />Čakala som ako sup na pokračovanie tejto série. Bola som neskutočne netrpezlivá a najradšej by som hneď začala čítať druhý diel. Preklad však vtedy nebol a český sa mi čítať nechcelo. Nemám problém s češtinou, to nie, len netuším, ako by sa mi to čítalo, keďže som si musela zvyknúť na štýl písania autora aj po slovensky. Neviem, čo by český jazyk urobil s príbehom. Po prvej časti som sa so spisovateľom „spriatelila“ a bola som si vedomá, do čoho teraz idem. V tom bola moja výhoda. Vedela som, čo môžem očakávať a už mi nespôsobovalo problémy začítať sa. Bola som šťastná. Ak ste ale ešte od autora nič nečítali a chcete začať Temným ohňom, (lebo aj to môžete) hlavne sa nezľaknite opisov a dajte knihe šancu. Zaslúži si ju.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>„Ako som vám už povedal minulý týždeň, som len zákazkový právnik.“<br />S úsmevom pokrútila hlavou. „Nie, ste viac než to. Vedela som to hneď, ako som vás po prvý raz uvidela.“ Naklonila hlavu a potom dodala: „Cítila som, že celým vaším bytím rezonoval smútok.“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 226)</i></span><br /><br />Keď som už začala tým, že túto knihu môžete čítať bez toho, aby ste poznali prvý diel, chcem vám to vysvetliť. Samozrejme, dej trošíčku skĺzava do <a href="https://nathalys-reading.blogspot.com/2021/04/cj-sansom-zanik.html" target="_blank">Zániku</a>. Sú o tom zmienky, no nemyslím si, že by vám to mohlo prekážať. Garantujem vám však, že keď si prečítate túto novinku, istotne budete pokukovať tiež po prvej časti. Stanete sa závislými. Prisahám vám, že lepšiu historickú detektívku ste ešte nečítali. Ak dovolíte, aby sa vám dostala pod kožu a ukázala, že autor nezanedbal ani detektívnu zložku, je iba otázkou času, kedy budete netrpezlivo prevracať stránky. Ak na ňu nebudete mať práve náladu, netreba sa nútiť do čítania. Toto je asi jediná knižná séria, pri ktorej nemôžete bojovať proti nechuti čítať práve čítaním. Buď na ňu máte náladu, alebo nie. Ak nie, tak by ste ju mali odložiť a vrátiť sa k nej neskôr, lebo na tieto knihy sa musíte naladiť. Inak hrozí, že ich navždy zatratíte. To by bola veľká škoda. Aj mne sa to takmer stalo. Chvalabohu, že som si k nej dokázala nájsť cestu a doteraz neľutujem. Pokračovanie bolo tiež famózne.<br /><br />Nepáčila sa mi iba jedna vec: spisovateľ umiestnil do Temného ohňa mnoho situácií, ktoré spolu súvisia, takže čitateľ sa musí skutočne sústrediť, aby dokázal vnímať všetko, čo sa tam odohráva. Náš milý Matthew nevie, kde skôr skočiť, je na roztrhanie, a ja som z toho bola mierne zúfalá, pretože udalosti, ktoré sa tam odohrali, útočili na moju pozornosť. Nevedela som, čo mám skôr vnímať, čo si zapamätať a čo je iba okrajová informácia, ktorú pre pochopenie príbehu vôbec nepotrebujem. To, že dielo rozdelil na viac fragmentov, nám nepomohlo. Áno, možno tým vystupňoval napätie, pretože hlavný hrdina raz riešil jeden prípad, potom druhý, no nemohli sme sa pozerať na oba zároveň. Vždy musel jeden ustúpiť a čitateľa poháňa zvedavosť. Netvrdím, že to bol zlý ťah, ale v kombinácii so špecifickým štýlom písania sa stávala kniha viac náročnou v porovnaní s prvou. Ak by som začínala touto, netuším, či by som ju zbožňovala tak ako teraz. Zo Zániku si veľa nepamätám, no mám dojem, že tam sme upriamili pozornosť jedným smerom a čakali, aké triky autor použije. A veru, nemal sa za čo hanbiť. Všetko bolo napokon ešte viac zamotanejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Tu to ale budilo dojem veľkoleposti, no záver ma prekvapil. Menej je niekedy viac. No to je len môj názor. Sem-tam sa mi zazdalo, že je Temný oheň kvalitnejší ako jednotka, potom som znova zmenila názor a takto to išlo celou knihou. Najhoršie je to, keď už dokážeme niečo porovnávať a hľadať rozdiely. Ako som už spomenula, vás môže táto novinka tak očariť, že sa stanete závislými od celej série. Určite jej dajte šancu.<br /><b><br />„Človek je zlostné surové stvorenie. Niekedy je viera výhovorkou pre vojnu. To však nie je skutočná viera. Tým, že ľudia ospravedlňujú svoj postoj v mene Boha, Boha umlčia.“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 440)</i></span><br /><br />Veľmi som sa tešila na pokračovanie tejto historickej detektívky. Aj teraz som v nej našla to, čo na nej tak milujem: zaujímavú detektívnu zložku, napínavý príbeh, priam živé zobrazenie starodávneho Anglicka. Všetko mi ožívalo pred očami. Opisy dokážu čitateľa presunúť v čase. Musí si však na ne zvyknúť, lebo inak sa mu budú zdať zdĺhavé a niektorých ľudí môžu dokonca nudiť. Záleží iba na vás, či ste ochotní venovať tejto sérii čas, aby ste si na ňu zvykli. Ak s ňou prestanete bojovať a nehľadáte chyby, jej potenciál vás oberie o reč. Treba však jedným dychom podotknúť, že relax pri nej nenájdete. Sú to knihy, ktoré potrápia vaše mozgové závity. Sú dotiahnuté až do jemných detailov, a aj keď sa mi Temný oheň páčil menej, s čistým svedomím prehlasujem, že si stále, napriek všetkým výhradám, vedel udržať vysokú kvalitu. Len ja som opäť porovnávala. To sa niekedy nevypláca. Bol to úžasný čitateľský zážitok, ktorý by mohol byť intenzívnejší, ak by som zabudla na to, čo už viem.</p><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>4/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description"> </span></b><b><span itemprop="description">Knihu si kúpite napríklad <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=931393" target="_blank">v Martinuse</a> alebo <a href="https://www.knihcentrum.sk/Kniha/temny-ohen-2" target="_blank">v Knihcentre</a>.</span></b></div><div style="text-align: center;"><b><span itemprop="description"> </span></b></div><div style="text-align: center;"><b><span itemprop="description"> .......................................................</span></b></div><div style="text-align: justify;"><b><span itemprop="description"> </span></b></div><div style="text-align: justify;"><b><span itemprop="description">Recenzia: <a href="https://nathalys-reading.blogspot.com/2021/04/cj-sansom-zanik.html" target="_blank">Prvý diel - Zánik</a></span></b></div><div style="text-align: justify;"><b><span itemprop="description"> <br /></span></b></div></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-22958401003632701122022-12-11T07:11:00.001+01:002022-12-11T07:52:24.282+01:00Vera Kurian - Nikto ma tam nevidel<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.albatrosmedia.sk/Images/Product/24344899/?ts=637975769213870000" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="Nikto ma tam nevidel" class="mfp-img" height="320" src="https://cdn.albatrosmedia.sk/Images/Product/24344899/?ts=637975769213870000" style="max-height: 920px;" width="208" /></a> <b><i>Chloe pôsobí milým dojmom, no skoro nikto nevie, kto v skutočnosti je a do akého programu je zapísaná. Ide o výskum psychopatie. Toto dievča dokáže byť nebezpečné, ak sa mu zachce a je si toho vedomé. Okolie však vôbec netuší, s kým má tú česť, a tak Chloe zapadne do spoločnosti vysokoškolákov bezproblémovo.<br />Skrýva ale ďalšie tajomstvo: plánuje zabiť svojho známeho z detstva. Všetko si dôkladne premyslela. Je nadpriemerne inteligentná a vie, čo má robiť. No jej dokonalý plán sa neuberá takým smerom, ako očakávala... <br />V hre je viac psychopatov a začínajú sa diať situácie ako z hororu. Kto za tým stojí? Je aj Chloe v nebezpečenstve? Odpovede na tieto otázky sa musí dozvedieť skôr, ako bude neskoro. Ide o život a hodiny tikajú. Zlo sa približuje a nikto si nemôže byť istý, či sa dožije rána. Prvotný zámer sa začína nečakane komplikovať. Netušila, že aj jej pôjde niekto po krku. Potrebuje spojenca, aj keď to nerada priznáva.</i></b><br /><br />Knihu som začala čítať vtedy, keď som sa už chystala ísť spať. Bolo to zlé rozhodnutie. Povedala som si, že si prečítam aspoň desať strán, nech som v obraze, aký príbeh sa mi dostal do rúk. Z desiatich strán sa stalo tridsať. Ako je to už u mňa zvykom, čítam a čítam a nedokážem prestať. Mala som ale tú smolu, že som bola naozaj unavená a potrebovala som spánok. Tú trochu spánku, ktorá je pri mojej nespavosti možná. Keď som sa ako zvyčajne prebudila uprostred noci, chcela som sa prikradnúť k dielu znova, no radšej som si to nechala na ďalší deň, pretože môj rozospatý mozog by nezniesol toľko uvažovania nad príbehom. Nemohla som sa dočkať, kedy nastane ráno. Tých tridsať strán dokázalo perfektne nahlodať moju zvedavosť, takže o kvalite tohto počinu sa nediskutuje.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>Mohla som byť kýmkoľvek, čím chceli, aby som bola. Zábavné dievča, potenciálna najlepšia kamarátka, niekto, komu možno prezradiť tajomstvá pri polnočnom občerstvení.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 10)</i></span><br /><br />Knihu som, samozrejme, otvorila a už nezavrela. Poháňala ma zvedavosť, čo bude ďalej a ako dopadne pokus hlavnej hrdinky. Bude to jej vražedná misia alebo, naopak, práve ona bude tým terčom? Ako sa to tak rýchlo otočilo v jej neprospech a kto ju má na muške? Tieto otázky mi vírili v mysli, zatiaľ čo som sa šialeným tempom rútila k rozuzleniu. Myslela som si, že keď sa dostanem na poslednú stránku, budem spokojná. No záver mi neposkytol to, čo som potrebovala. Uvítala by som voľné pokračovanie, pretože postavy, ktoré vytvorila spisovateľka, zostávajú naďalej záhadou. Asi preto, že sú to psychopati... Vera si vybrala dobrú tému a vedela s ňou pracovať. Všetko je temné, až na hrane, plné otáznikov, takže nedokážeme predpokladať ďalší krok. Aj humor tu funguje výborne. Je ho však málo. Väčšinou je spôsobený neschopnosťou psychopatov adekvátne reagovať na podnety z okolia. Nejdem analyzovať, či boli vykreslení vierohodne, lebo to naozaj netuším, no mne sa to zdalo uveriteľné. To je všetko, čo môžem zhodnotiť.<br /><br />Táto novinka je označovaná za psychologický triler. Ja by som ju bez výčitiek svedomia zaradila tiež do young adult kategórie, aj keď sa o tomto spojení v súvislosti s ňou hovorí zriedkavo. Ja tento žáner čítam sporadicky, nevyhľadávam ho, takže som ho hneď zacítila. Bolo to zrejmé. Škoda, že som si pred čítaním nepozrela viac informácií o diele. Možno by ma na to nejaký názor na Goodreads upozornil. Uvedomujem si, že nie som cieľovou skupinou pre tento debut. Je úžasne napísaný a nedá sa uveriť, že je to prvotina, no keď sa začali v deji vyskytovať problémy mladých dospelých, vedela som, že je zle. Tento aspekt ma veľmi nebavil. Vždy som dúfala, že situácie skočia do temnej časti. Aj keď bola vážne temná. Kniha je v určitých momentoch surová... No čo iné by sa dalo čakať, keď čítame o poruche osobnosti? Mala som rada tie fázy, keď sa o slovo hlásil iba triler. Bola som nesmierne vďačná za túto zmenu atmosféry, lebo zvláštne riešenie vzťahov by som nedokázala tolerovať stále. V podaní psychopatov to bolo ešte viac neznesiteľnejšie. Bolo to divné.<br /><br /><b>„Neodpovedala si mi na esemesku!“ podpichol ju.<br />„Odpovedala!“<br />„Až po piatich dňoch.“<br />„Mala som odpovedať skôr?“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 287)</i></span><br /><br />Nikto ma tam nevidel je zaujímavý triler, ktorý ponúka mnoho. Od mysterióznej stránky až po romantickú zložku. Každý si v ňom niečo nájde. Či už ste fanúšikom young adult, záhad, alebo dobrého trileru. Ja som bola v napätí až do poslednej strany. Zvraty, ktoré autorka použila, ma dokázali zaujať natoľko, že som dielo nepustila z rúk až do konca. Napokon ma práve ten sklamal. Čakala som niečo iné, pretože Vera písala skutočne pútavo a verila som, že má nejaké tajné tromfy. Keď som sa na to ale pozrela s odstupom času, zhodnotila som, že kniha si len zachovala svoju záhadnú atmosféru a čitateľ z toho vie vydedukovať veľa. Ak by však vzniklo pokračovanie, tak by som ho s nadšením prijala. Mám pocit, že niektoré postavy sa nám nepredstavili v celej svojej „kráse“. Chápem, že osôb bolo v deji hojne a nie každej sa mohla venovať pozornosť, no bola by škoda, ak by sme sa na niektoré nemohli pozrieť ešte bližšie. Túto novinku odporúčam tým, ktorí čítajú knihy pre mladých dospelých a robí im tiež radosť, keď môžu premýšľať o nejednej zvláštnej situácii.<br /></p><div style="text-align: left;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: "times" , "times new roman" , serif;"><b>Hodnotenie:</b> 3/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti <a href="http://www.albatrosmedia.sk/" target="_blank">Albatrosmedia.sk</a></span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description">Knihu si môžete kúpiť na <a href="https://www.albatrosmedia.sk/tituly/24344899/nikto-ma-tam-nevidel/" target="_blank">tejto stránke</a>.</span></b></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-26938237771739567352022-12-06T20:24:00.000+01:002022-12-06T20:24:33.395+01:00Chris Carter - Netvor<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.knihcentrum.cz/99534500.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.knihcentrum.cz/99534500.jpeg" class="shrinkToFit" height="320" src="https://cdn.knihcentrum.cz/99534500.jpeg" width="209" /></a><b><i>Detektív Robert Hunter musí na chvíľu opustiť L.A. Nie, nebude to kvôli plánovanej dovolenke. Potrebuje ho totižto FBI. Náš hrdina nie je dvakrát nadšený, no vyžiadal si ho muž podozrivý z dvojnásobnej vraždy. S nikým iným hovoriť nebude. Robert sa musí podriadiť, aj keď nechce. Zastaviť psychopatického vraha je preňho vždy prioritou.<br />No pomaly zisťuje, čo je vo veci. Začínajú sa vynárať spomienky z bolestivej minulosti. Podozrivý tvrdí, že je nevinný. Dá sa mu veriť?<br /><br />Táto časť je asi tá najosobnejšia. Vždy sme sa síce o Robertovi čo-to dozvedeli, no nikdy nám to neposkytlo to, čo sme potrebovali. Netvor viac rozoberá Hunterov život ako psychiku vraha, takže ak to viete pred čítaním, nemôže vás to sklamať. Ja som, bohužiaľ, týmito informáciami nedisponovala. Trochu ma to sklamalo. Očakávala som úžasný triler, ale dostala som „iba“ chýbajúci diel skladačky Robertovho života. Avšak ako skalný fanúšik tejto série som spokojná.</i></b><br /><br />Chris nás hneď prvou stránkou vtiahne do deja a nepustí. Chcem ďalšiu časť. Tejto série sa nikdy nenabažím. Nedá sa to. Aj keď sa mi niektoré časti zdajú slabšie, ako celok to funguje výborne. Keď sa na knihy budete pozerať ako na samostatné príbehy, vtedy vás to môže prekvapiť. Ja som sa však už dávno rozhodla, že ich budem hodnotiť ako pokračovanie príbehu. Áno, recenzie musím písať na každý jeden diel osobitne, ale môj názor na túto sériu už nezmení ani slabší počin. Na každú knihu sa vždy teším a prípadný prepad kvality mi nespôsobí infarktový stav. Keď som ešte nevedela, že Carter môže písať aj slabšie (aspoň podľa mňa), tak som nechápala, ako dokáže vyprodukovať jedno úžasné dielo a potom podpriemerné. Teraz to vnímam tak, že to musí nastať. Závidím čitateľom, ktorým sa páči táto séria rad za radom. A tých je veru neúrekom.<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b> „Ja som to neurobil,“ vyhlásil opäť rozrušene Lucien. „Neurobil som to, čo tvrdia. Musíš mi veriť, Robert. Nie som žiadny netvor. Ja som tie ohavnosti nespáchal.“</b><br /><b>Hunter stále mlčal.</b><br /><b>„Ale viem, kto to bol.“</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 63)</i></span><br /><br />Keď sa povie Chris Carter, vždy očakávam akciu, premyslenú dejovú líniu, hon na vraha. Prosto niečo, čo ma donúti ohrýzať si nechty, aj keď si ich už desať mesiacov nehryziem. Na každý diel sa pozerám s rovnakými očakávaniami, aj keď viem, že môj postoj je veľmi zlý. Táto novinka sa vymykala tomu, ako sa nám Chris stihol predstaviť. Asi Netvor vznikol len preto, aby nám vysvetlil niektoré súvislosti, ktoré sme potrebovali vedieť. Považujem ho za nejaký dodatok. No je veľmi podstatný a čitatelia ho určite ocenia. Po prvotnom sklamaní ho aj ja oceňujem. Mal vzniknúť. Ale jeho rozsah je diskutabilný. Keď nie je príbeh postavený na čistej akcii a napätí, tak by mohol mať menej strán. Niečo sa až nezmyselne vlieklo. Podstatné informácie som sa vlastne dozvedela v úvode. Okolo nich sa točil dej. Skoro nič ma neprekvapilo. Niečo bolo notoricky známe, no o tom o chvíľu. Môj názor je ten, že tam bola len jedna prekvapujúca informácia a ďalšie boli zbytočné. Áno, slúžili na to, aby nás spomalili a aby sme neodhalili plány autora rýchlo, no mne sa to zdalo silené. Spisovateľ nám znova doprial pohľad do minulosti dôležitých postáv a opäť sa opakoval, ale teraz som mu to odpustila, pretože táto kniha bola o prítomnosti, ktorá sa s minulosťou spojí. Patrilo to tam.<br /><br />Autor zmenil aj lokalitu a to je skutočnosť, ktorá sa nedá logicky vysvetliť a ani ospravedlniť. Ak by chcel, mohol ponechať L.A. Vlastne tým vyškrtol všetky pôvodné postavy, ktoré mám tak rada. Druhá vec, ktorá sa mi spracovávala ťažko, bola tá, že príbeh bol zlepenec filmových klasík. Nejdem tu písať názvy, lebo by som vám prezradila veľa, no originalita umrela. Netvrdím, že to bolo zlé, no neobralo ma to o reč. Toto som už videla. A práve keď som pozerala ten film (na ďalší sa iba chystám), tak som nemala slov. Bolo to geniálne. Teraz som však len mykla plecom a čítala ďalej. Je logické, že Chris sa chcel držať niečoho, čo už v minulosti ako výborný zvrat fungovalo, ale nebol to jeho nápad a tak si tým môže poškodiť meno. Keď sa na to pozerám bez emócií, prehlasujem, že nechápem, prečo má táto séria toľko častí, pretože je evidentné, že Carter už nezvláda držať krok s vlastným výtvorom. Raz je brilantný, inokedy úplne zlyhá. No ako skalná fanúšička sa teším na každý nový diel. Ako si môžete všimnúť, pocity sa vo mne bijú. Neviem si vybrať...<br /><br /><b>V tej chvíli akoby sa pred ňou zjavil netvor, čo ju prenasledoval v tých najdesivejších snoch už od raného detstva. Strach ju zachvátil ako hurikán, začala kričať a zvíjať sa na stoličke.</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 362)</i></span><br /><br />Máme tu ďalšiu časť série s famóznym Robertom Hunterom. Ja celú sériu hodnotím pozitívne, no jednotlivé časti podľa mňa sem-tam pokrivkávajú a na to sa mi zle pozerá. Vždy z toho mám zmiešané pocity a inak tomu nebolo ani teraz. Netvor je veľmi podstatný pre dotvorenie celkového pohľadu na Huntera, ale zároveň mám pocit, že z toho nemusela vzniknúť celá kniha. Niečo bolo pre mňa sklamaním, aj keď si uvedomujem plusy tohto príbehu. Carter píše ale stále pútavo, o tom netreba ani diskutovať. No nie všetko sa mu podarí...</p><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>2/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span itemprop="description"> </span></b><b><span itemprop="description">Knihu si kúpite napríklad <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=1501055" target="_blank">v Martinuse</a> alebo <a href="https://www.knihcentrum.sk/netvor-4" target="_blank">v Knihcentre</a>.</span></b></div></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-41457350044591843052022-11-20T06:18:00.000+01:002022-11-20T06:18:14.417+01:00Willy Vlautin - Vždycky přijde noc<p style="text-align: justify;"><a href="https://cdn.knihcentrum.cz/99514145.jpeg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://cdn.knihcentrum.cz/99514145.jpeg" class="shrinkToFit" height="320" src="https://cdn.knihcentrum.cz/99514145.jpeg" width="211" /></a><b><i>Lynette je väzňom vlastných myšlienok, zlých spomienok a fatalizmu. No naozaj nás to, čo sme v živote zažili, predurčuje buď na úspech, alebo prehru? Nie sme strojcami vlastného šťastia? Alebo sa tým iba človek utešuje a všetko je už vopred dané? Pri čítaní som sa zamýšľala práve nad týmito otázkami, ktoré trápia aj mňa.<br /><br />Hlavná hrdinka to nemá vôbec ľahké. Býva s ľahostajnou matkou a postihnutým bratom, o ktorého sa stará. Chcela by sa vymaniť z tohto pekla, no nevie ako. Aj posledná nádej, ktorú mala, pomaly zhasína, a Lynette dochádza, že musí niečo urobiť, aby nepohasla navždy. V zúfalstve je schopná urobiť čokoľvek a nemyslieť na následky svojho konania. Je úplne na dne. V čiernej diere, ktorá ju požiera zaživa. No stále má aspoň štipku nádeje a tá je niekedy vzácnejšia ako všetky peniaze sveta.</i></b><br /><br />Kniha ma hneď zaujala svojou anotáciou. Mala som pocit, že si ju musím prečítať. Že ju práve teraz potrebujem. Nemala som dobré obdobie, no postupom času sa to zlepšovalo, a kým ku mne dielo prišlo, znova som to bola ja. Zaujímalo ma, ako ho budem hodnotiť, keď je mi dobre. Či ma opäť nedobehnú smutné myšlienky. Obávala som sa toho. No napokon to nebolo také depresívne, ako som sa nazdávala. <a href="https://www.knihcentrum.sk/vzdycky-prijde-noc" target="_blank">Knihu</a> som prečítala za pár hodín, lebo bola výborne napísaná, no mám zmiešané pocity. Krásne myšlienky sa bili s odstupom autora. Síce vytvoril neobyčajné postavy (alebo priam nádherne obyčajné), no čitateľ doluje pocity. Príbehu musíte dopriať čas, aby sa vám dostal pod kožu, ale ani to nezaručuje, že si získa vaše srdce. Nechápem to. Malo to všetky predpoklady kvalitného diela, no výsledok je rozpačitý...<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="text-align: justify;"><b>K čemu je dobrý, když dostaneš, co si zamaneš v okamžiku, kdy po tom zatoužíš?</b><br /><span style="font-size: x-small;"><i>(str. 155)</i></span><br /><br />Každý si hľadá svoje miesto na zemi. Každý chce niekam patriť a mať niečo svoje. Hlavná hrdinka trpela a je psychicky nestabilná. Vo svojom duševnom rozpoložení si neuvedomuje, ako príšerne si šliape po šťastí. Aj záblesk pekných dní ju vydesí natoľko, že by ju človek nespoznal. Natíska sa mi otázka: Sú všetci ľudia fatalisti? V určitých momentoch áno. Keď niečo nejde podľa predstáv a človek má pocit, že niektoré situácie sa prosto ovplyvniť nedali. Vtedy sa všetko zvaľuje na osud, no je to naozaj tak? Táto novinka čitateľovi ukazuje, že za niektoré rozhodnutia nesie zodpovednosť osoba, ktorá ich urobí, a nie nejaká neviditeľná sila. S niektorými rozhodnutiami musíme žiť do konca života. Čo sa raz stalo, to sa už nedá vrátiť späť. Lynette je frustrovaná, zúfalá a robí jednu chybu za druhou. Chce sa mať lepšie, ale svoju situáciu veľkými skokmi zhoršuje. Zle sa mi pozeralo na to, ako sa rútila do bahna, no stále verila, že sa veci utrasú. Sama si kopala hrob, ale zároveň sa snažila žiť.<br /><br />Situácie sa mi najprv zdali pritiahnuté za vlasy, no keď som sa poriadne zamyslela, také nereálne neboli. Zúfalá osoba je schopná čohokoľvek, len aby mala pocit kontroly nad svojím životom. Bolo to surovo skutočné čítanie, ale treba brať ohľad na prostredie príbehu. Amerika je Amerika. Niektoré kapitoly boli nepochopiteľné. Aspoň ja som to tak pociťovala. Niekedy mi to nedávalo zmysel. Logiku strácalo aj rozhodnutie, že protagonisti budú hovoriť nespisovným jazykom. Slová ako <i>vždycky</i> a <i>všecko</i> mi už pekne liezli na nervy a to nie som Češka. Jednoducho neviem pochopiť, prečo Willy zadupal ideu diela týmto spôsobom. Chcel nám povedať, že chudobní ľudia sú nevzdelaní a tak im spisovný jazyk nič nehovorí? Veľmi rada by som si pozrela originál. Mohlo sa stať aj to, že český preklad nezvládla prekladateľka a dielo nie je napísané tak hrozne, ako som mala možnosť vidieť. Možno sa chcela prekladateľka držať atmosféry, no neodhadla to. Neviem, kde sa stala chyba. Či je na vine sám autor alebo preklad... Ale to nemení nič na fakte, že to vykresľovalo stereotypné správanie určitej skupiny ľudí. Chudoba nejde ruka v ruke s nevzdelanosťou. Aj nádherne myšlienky sa dokázali týmto jazykom znehodnotiť. To ma mrzí.<br /><b><br />„...Začínám si myslet, že některý lidi se prostě narodí, aby měli smůlu. Jsou zrozený neuspět. A začínám si uvědomovat, že jsem jedna z nich. Nemáš tušení, jaký to je. Jak je strašný něco takovýho o sobě vědět. To ale neznamená, že bych chtěla, aby všecko bylo tak špatný, jak to bylo. A ani to, že bych chtěla, aby to tak zůstalo. A už vůbec ne, že by se mi to líbilo. Jenomže taky musím žít, že jo?“</b><br /><i><span style="font-size: x-small;">(str. 195)</span></i><br /><br />Dielo ma nezasiahlo tak, ako by som očakávala. Emócie som musela loviť. Autorov odmeraný prístup mi to neuľahčoval. Udalosti len popisoval a psychologický profil postáv sme si museli vytvoriť sami. Bola som rada, že sa nič neženie do extrémov, pretože nekončiace myšlienkové pochody nenávidím, no zároveň som stále dúfala, že spisovateľ pridá ruku k dielu a oboznámi nás s pocitmi hrdinov. Pokusy boli, ale tie omrvinky mi, bohužiaľ, nestačili. Bolo to neosobné. Akoby čakal, že čitateľovi to bude stačiť. No priznám sa, že niekedy sa mi takéto knihy veľmi páčia. Mám rada, keď sa z čitateľa nerobí idiot, no v tejto novinke mi absencia vysvetľovania chýbala. Dielo bolo pripravené povedať mnoho múdrostí, ale nakoniec nepovedalo takmer nič. Willy Vlautin vraj nadviazal na Johna Steinbecka. Ja som zatiaľ nič od Steinbecka nečítala, no chcela by som. Aspoň budem schopná porovnať toto dielo s nehynúcou klasikou. Mám ale dojem, že nebudú mať nič spoločné. Ak ste ten typ čitateľa, ktorý rád analyzuje konanie postáv, aj keď mu to spisovateľ vôbec neuľahčuje, Vždycky přijde noc je novinka stvorená pre vás. Možno v nej nájdete skrytý potenciál. Ja som to nedokázala.</p><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times,"Times New Roman",serif;"><span><b>Hodnotenie:</b> 2,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<b><span itemprop="description">Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu <a href="https://www.knihcentrum.sk/" target="_blank">Knihcentrum</a>.</span></b><br />
<b><span itemprop="description">Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť <a href="https://www.knihcentrum.sk/vzdycky-prijde-noc" target="_blank">v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.</a> </span></b></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7623394258094273788.post-79901574754117209382022-11-05T06:52:00.000+01:002022-11-05T06:52:19.581+01:00Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Bratia Karamazovovci I a II<p style="text-align: justify;"><a href="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1571227132l/52959919.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1571227132l/52959919.jpg" class="shrinkToFit" height="320" src="https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/S/compressed.photo.goodreads.com/books/1571227132l/52959919.jpg" width="215" /></a> <b><i>Bratia Karamazovovci je krutý, avšak výborne napísaný príbeh o jednej
dysfunkčnej ruskej rodine. Zlé rodinné vzťahy sa nakoniec zmenia na
niečo oveľa toxickejšie. Niečo smrteľne hrozivé a čitateľ nevie, čomu
môže a čomu, naopak, nesmie veriť. Bezútešnosť tejto rodiny je cítiť v
každom slove a geste, ktoré si adresujú jej členovia. Žiadna rodina nie
je ideálna, no ja som mala pocit, že Dostojevskij zveličil povahové črty
jednotlivých postáv, aby nás nasmeroval k zaujímavým úvahám. Vlastne,
urobil to, čo robí vždy. Núti vnímavého človeka uvažovať o ľuďoch a
hľadať paralely s dnešným svetom. V tomto diele bol Fiodor omnoho viac
prítomnejším rozprávačom ako inokedy. Dokonca sa vyskytoval v deji ako
pozorovateľ. Skutočný pozorovateľ. Milo ma to prekvapilo. Dostojevskij
vedel, ako potešiť čitateľov. Podľa mňa to dodáva deju neopísateľné čaro.</i></b><br /></p><p style="text-align: justify;">Bol to zatiaľ ten najnapínavejší a zároveň najdepresívnejší príbeh, aký som od Fiodora čítala. Zlomí vám srdce na milión kúskov a neposkladá vám ho naspäť. Je to kruté, avšak reálne a čitateľ sa s tým musí zmieriť. Autor iba opisoval stratenú spoločnosť, ako ju videl on. Je ale zrejmé, že dielo je stále nadčasové. Keď sa človek zmieta vo víre vlastných túžob, je ochotný urobiť čokoľvek. Časy sa nezmenili.<span></span><br /></p><span><a name='more'></a></span><p style="text-align: justify;">Doteraz neviem pochopiť, prečo Odeon rozdelil tento príbeh na dve knihy, keďže české vydanie, ktoré má na starosti taktiež toto vydavateľstvo, je jednozväzkové. Áno, sám autor sa priznáva, že príbeh rozdelil na dva romány, no prečo môžu mať Česi len jednu knihu a my dve? V určitých momentoch mi to vyhovovalo, pretože klasické odeonovky sú naozaj ťažké. Čitateľ sa tiež môže rozhodnúť, či si kúpi aj druhý diel. Keď sa na to pozerám takto, tak to je lepšie. Napríklad ja som si už nekúpila pokračovanie Vojny a mieru, no Dostojevskij je prosto Dostojevskij a neviem, či poznám nejakého človeka, ktorý by si nedokúpil pokračovanie. Práve to pokračovanie všetko vysvetľovalo.</p><p style="text-align: justify;"><b>Ľudia, a to aj zločinci, sú vo väčšine prípadov oveľa naivnejší a
prostoduchejší, ako sa všeobecne nazdávame. Tak je to, napokon, aj s
nami.</b><br /><br />Kamarát mi hovoril, že by som nemala čítať Dostojevského, keď mám depresie, no ja som si povedala, že to určite nebude také hrozné. Naivne som si myslela, že ma rozveselí fakt, že čítam obľúbeného autora. Prerátala som sa. Netuším, či bol vo svojom poslednom diele autor extrémne depresívny, alebo som ja bola citlivá na všetky negatívne podnety, no prvá kniha ma veľmi mučila. Priznávam sa, že nie som pobožný človek, no veriacich rešpektujem, ak oni rešpektujú iných ľudí a ich presvedčenie. Dostojevského úvahy o Bohu mi nikdy neprekážali, až teraz. Všetko bolo dotiahnuté do krajností. Neviem, ako by som to opísala. V prvej knihe sú úvahy o Bohu, diablovi, cirkvi a čitateľ sám cíti, že spisovateľ sa postupne rúca pod tlakom emócií. Otvorene kritizuje cirkev a obracia sa len na Boha. Toto zistenie ma prekvapilo. Poukazovať v tých časoch na prehnitosť cirkvi bol odvážny čin. Jeho premýšľanie ale nemalo konca. Nie, vo svojich myšlienkach sa nikdy nestratil, no robil také veľké odbočky od hlavného príbehu, že mi išiel vybuchnúť mozog. Písal knihy v knihe. Musíte sa vážne sústrediť. Teraz chápem, že všetko malo svoj dôvod, no keď som to čítala, veľmi som s tým bojovala. Moja myseľ bola niekde inde, mučená vlastnými problémami. Až spätne sa mi otvorili oči. Fiodor bol výnimočný. Vo svojich dielach odmietal mlčať a ukazoval ľuďom to, čo nechceli vidieť. Prekrúcal vety z Biblie, čo úplne pochopí asi iba veriaci, no aj my ostatní dokážeme čo-to pochopiť vďaka poznámkam na konci kníh. Odeon urobil mravčiu prácu. Čitateľ pozná súvislosti, aby mohol porozumieť konaniu postáv. Nikde si to nemusí hľadať. Je to v dielach.<br /><br /><b>Nevieme si ani predstaviť všetky hanebnosti a mravné poklesky, ktoré je schopný strpieť žiarlivec bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. A pritom vôbec nemožno tvrdiť, že sú to všetko nízke a špinavé duše. Naopak, aj človek vznešeného srdca, plný čistej, obetavej lásky, je zároveň schopný schovávať sa pod stôl, podplácať najväčších podliakov a podstúpiť najhnusnejšie špinavosti špehovania a načúvania za dverami.<br />....................<br />Zdalo by sa, čo z takej lásky, na ktorú treba tak dozerať, čo je hodna láska, ktorú treba tak starostlivo strážiť? No práve toto nikdy nepochopí ozajstný žiarlivec, hoci medzi nimi sa naozaj vyskytujú aj ľudia so vznešeným srdcom.</b><br /><br />Druhá časť bola dynamickejšia, keďže sa všetky rodinné vzťahy a
súvislosti vysvetlili v prvej obšírnejšej časti. Zdalo sa mi, že sme sa
veľkou rýchlosťou rútili k rozuzleniu. Možno to nebolo také rýchle, ale
po mučivej jednotke som dvojku zhltla. Doteraz bol Fiodor iba
zaujímavý spisovateľ. Teraz však vedel, ako nás napínať do poslednej
chvíle. Takýto postup som u neho ešte nevidela. Akoby si všetky tromfy
šetril do druhej knihy. Brilantné. Strany mi ubiehali a zvedavosť
narastala. Bolo to geniálne do konca. V závere som stále na niečo
čakala, a aj keď som to nedostala, nedokážem autorovi nič vyčítať. Takto
to malo skončiť. Mala som slzy v očiach. Toto je psychicky ťažké dielo a
aj záver to potvrdzuje. Zostal vo mne smútok. Ľutujem všetky postavy.</p><div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: large;"><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span><span style="font-family: Times, "Times New Roman", serif;"><span><span><b>Hodnotenie:</b> </span><span style="font-family: serif;"><span>4,5/5</span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></span></div><p></p>Nathalyhttp://www.blogger.com/profile/16847133826648226302noreply@blogger.com0