štvrtok, 17. novembra 2016

Lisa Eldridge - Face Paint

Face Paint – encyklopédia o mejkape napísaná skúsenou vizážistkou a youtuberkou Lisou Eldridgovou!


Kniha vás prevedie v čase. Od dávnych dôb až po súčasnosť. Ak ste si mysleli, že sa krášlime len v tejto modernej dobe, viac sa mýliť ani nemôžete. Mejkap tu bol, je a bude. Len, samozrejme, má iné formy. Aké? To sa dočítate...
Sú tieto ženské záležitosti hotovou alchýmiou? Dovoľujem si tvrdiť, že áno. Listovanie v tomto diele ma o tom presvedčilo.


Ja sa maľujem len zriedka. Teraz si asi poviete: “Prečo chcela čítať túto knihu?“ Zaujímalo ma to. Možno som sa nazdávala, že sa dozviem, prečo som na niektoré produkty alergická. Nezistila som to, no ale prišla som na mnoho zaujímavých vecí.

Napríklad, že o kozmetike písali výhradne muži. Ženy nemali také postavenie a práva. Preto sú všetky dobové články ladené tak negatívne. Muži odcudzovali mejkap. Mali pocit, že tým žena niečo maskuje. Líčiť sa mohli len prostitútky, ostatné ženy to mali zakázané. Tu prikladám ukážku:

Potom sa ale začali parádiť aj bohaté dámy – dokonca mali otrokyne, ktoré plnili úlohu vizážistiek. V minulosti zastával každý štát iný prístup k mejkapu, napríklad v Taliansku sa používal na prekrytie vplyvu prehýrených nocí. V Anglicku bol uznávaný kráľovnou Alžbetou I.

Ak sa žena stále skrášľovala, mohlo to dokonca zničiť jej zdravie, ba spôsobiť smrť. Bolo normálne, že si nanášali na tvár upravenú zmes z olova, ortuti alebo arzénu – neprestajná intoxikácia. Vraví sa, že za krásu sa platí, no toto bola už hrozná daň.

Autorka nám pre lepšiu predstavivosť štýlu líčenia v každom storočí prikladá aj obrázky, takže to, čo nám opisuje, vidíme aj na vlastné oči. Za to ju chválim. Zoznamuje nás so zmenami, ktoré po uplynulé storočia nastali a ukazuje tajomný svet, ktorý sa skrýva za produktmi, ktoré so sebou prinášali krásu – našla veľmi staré recepty na výrobu mejkapu a podelila sa o ne. Ak to ešte neviete, tak ženy sú neskutočne vynaliezavé a padne vám sánka, ako naše predchodkyne zmiešali ingrediencie a vzniklo z toho niečo, čo si dali na tvár. Niekedy to bol až niekoľkodňový proces, ktorý vyžadoval zručnosti a vedomosti. Paradox je, že chudobné ženy, ktoré nemali peniaze na to, aby sa maľovali ako šľachtičné, boli zdravšie, pretože využívali len prírodné zdroje, žiadna ortuť. Boli aj krajšie, lebo im chemikálie „nezožrali“ tvár.

Kniha tiež ukazuje, aký mali jednotlivé farby, ktoré sa používali na zvýraznenie ženskej krásy, vplyv na spoločnosť. Biela symbolizovala mladosť, plodnosť a cnosť. Čierna zas tajomstvo, záhadu a dramatickosť. Kapitoly sú najprv rozdelené podľa týchto farieb, takže toto by som nepovažovala za chronologické usporiadanie. Rozdelenie knihy na kapitoly nie je však zmätočné; autorka si len ide podľa svojho systému a podľa toho, čo sa jej zdá dôležité. To znamená, že trošku tie doby prelína, no čitateľ má aspoň istotu, že na nič dôležité nezabudla.

Najzaujímavejšie bolo podľa mňa objasňovanie histórie starých značiek, ktoré pretrvávajú dodnes; Max Factor, Maybelline a ďalšie. Zistila som, že väčšina zo zakladateľov boli Európania, čo ma potešilo.

Face Paint je okúzľujúci počin a je cítiť, že Lisa si na tom dala nesmierne záležať. Ak ste fanatičky do skrášľovania, mali by ste si ju zadovážiť, no aj ženy a dievčatá, ktoré sa nemaľujú alebo sa maľujú len zriedka, si ju môžu prelistovať, pretože informácie v nej sú dychberúce.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly