sobota, 8. októbra 2016

Eva Hrašková a Kristína Ježovičová - Sestra

Krvavé Šenky sú známe kvôli historkám, ktoré nejednému človeku naháňajú hrôzu. Rebekinu sestru tam našli pred piatimi rokmi – zavraždenú, takže niečo na tých poverách predsa len bude.

Jej prípad odložili, no jej dvojča sa domáha spravodlivosti. Sestra bola jej spriaznená duša, a preto sa nikdy nevzdá. Rebeke nedochádza, že takto si ničí svoj vzťah s priateľom. Je úplne posadnutá hľadaním vraha.

Keď sa na scéne objaví nový mladý vyšetrovateľ, skúsi mu prejaviť dôveru a spolu sa púšťajú na nebezpečnú cestu (skôr jazdu smrti).


Na Sestru som čakala ako dieťa na vytúžený vianočný darček. Vydavateľstvo urobilo dobrú prácu s propagáciou, takže som na ňu natrafila všade. Chcela som ju už konečne čítať, ale snažila som sa aj brzdiť, pretože z konečného výsledku by som mohla byť sklamaná. Bola som?

Ako sa to vezme; so štýlom písania autoriek som problém nemala. Od Evy Hraškovej som ešte nič nečítala, ale zistila som, že aj ona mi ako spisovateľka vyhovuje. Keď som začala čítať, tak som vedela hneď rozpoznať odlišné pasáže, no potom ma to tak pohltilo, že som to prestala vnímať a všetko sa mi zlialo – akoby to písala jedna osoba. Dielo majú na svedomí dve ženy, je to tam cítiť, no ak vás to vtiahne do deja, riešiť to rozhodne nebudete.

Je iba jedna vec, ktorá ma sklamala. Kde sú zimomriavky? Neviem, či som to ja nejako zle pochopila, no bola som v tom, že Sestra môže mať pokojne aj hororový nádych. Myslela som si, že sa budem báť. Nebála som sa ani štipku. Netuším, či som už voči takémuto strachu imúnna, ale toto bol slabý aspekt knihy. Bola som pripravená na mrazivé opisy a tuhnutie krvi v žilách. Škoda. Ak napíšete do vyhľadávača "Krvavé Šenky" (názov obce, ktorá naozaj existuje), nájde vám samé duchárske veci. Preto som mala iné očakávania.

Ale aby som len nehanila: Ako som spomínala, kniha je veľmi dobre napísaná – priam som ju „hltala“. Autorky ma dokázali úžasne zmiasť, za čo sa ja, podkutá všakovakými zahraničnými detektívkami a thrillermi, hanbím. Čo už. Všetky postavy boli nanajvýš čudné. Rebeka bola až príliš upnutá na minulosť. Chápala som, že stratila sestru, ale jej správanie ma vyvádzalo z miery. Mala som pocit, že čítam počin o psychopatoch. Žiadnu z postáv som si nedokázala obľúbiť, no to už tak býva, keď sa k vám dostane záhadný príbeh. Ako sa mi teda mohol páčiť? Ak je niečo iné, tak vás to láka.

Dej mal dobrý spád. Vtiahol ma. Sestru som musela dočítať, aj keď ma pár strán pred koncom začala veľmi bolieť hlava. Nechcela som ju ani vtedy pustiť z rúk. Zistila som... kto... je... vrah! Takýmto spôsobom by som popísala to, čo sa dialo v mojom mozgu po tom najdôležitejšom odhalení. Tú osobu som podozrievala ako prvú. Bola moja hlavná podozrivá, ale stále som si myslela, že ma spisovateľky vedú za nos. V jednej časti som sa môjho tipu musela vzdať, pretože mi to už prestávalo dávať zmysel. Len som čakala, ako sa to vyvinie a ono toto. Čože?! To nemôže byť pravda! Koniec mnou pohol a okamžite som písala jednej z autoriek. Nečakala som takýto zvrat. Bolo to geniálne. Úžasné. Dychberúce.

Táto novinka nesplnila moje očakávania; v niečom ma sklamala – nebola taká hororová, ako som sa domnievala, že bude. Ale to som dokázala odpustiť, pretože ma na druhú stranu veľmi nadchla. Síce som nedostala, čo som si predstavovala, no celý príbeh bol fantastický a neľutujem, že som po ňom siahla. Som rada, že som sa zase utvrdila v tom, že aj slovenské krimi tu má svoje miesto a je tiež na dobrej úrovni.

P.S. Ukážku z knihy si môžete prečítať na Evkinom blogu.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Motýľ.
 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly