pondelok, 29. augusta 2016

M.J. Arlidge - Na koho to slovo padne

Helen rieši ďalší prípad! Vrah vyrezáva svojim obetiam srdcia. Telá sa nachádzajú v neslávne preslávenej štvrti a vyšetrovateľka vie, že toto nie je koniec. Prečo sa to všetko deje? Musia nájsť odpovede, a to rýchlo, pretože zavraždených mužov pribúda.

Aby toho nebolo málo, Helen ešte stále zápasí so svojou hroznou minulosťou. Sestra sa nad ňou vznáša ako prízrak, ktorý nemôže zahnať. Ľudia sa už na ňu pozerajú inak. Jej tajomstvo, ktoré sa snažila tak dlho tajiť, vyplávalo na konci prvej knihy na povrch a neobišlo sa to bez následkov. Buď rezignuje a z policajného zboru odíde, alebo bude bojovať a ukáže, že tam má právom vybudované miesto.


Úvodný diel do série mi vyrazil dych. Jeden musí z kola von bola smršť. Ako som predtým napísala: „Kniha bola perfektná, a keď píšem perfektná, tak taká aj bola. Nie je nič, čo by som jej mohla vytknúť - asi iba to, že skončila. Viem, je to už otrepané, no je to tak. Príbeh sršal neskutočnou energiou, napätím, šialenstvom, ktoré neutíchalo ani na poslednej stránke.“ Keď sa pozerám na túto recenziu, tuším, že niečo je zle, pretože viem, akým smerom sa bude uberať môj názor na pokračovanie. Keby človek vedel, tak to nechá tak. Ale keby bolo keby...

Prvá časť ma úžasne nalákala na druhú. Veď sa pozrite: „Dielo zaraďujem medzi najlepšie krimi, ktoré som tento rok mala možnosť prečítať a budem striehnuť na ďalšie časti, aby mi nič neuniklo. Dúfam, že vo vydavateľstve sa rozhodnú vydať aj ďalšie časti, pretože Jeden musí z kola von je séria a všetky knihy vyzerajú zaujímavo. Teším sa na pokračovanie. Veru, netuším, ako si spisovateľ poradil s druhou časťou...“ Ups, striehla som a naozaj mi nič neuniklo, lenže teraz si môžem vynadať, že som dodržala slovo.

Autor ma nepekne oklamal. Došiel mu dych? Nemal nápady? Zabil kľúčovú postavu, o ktorú sa opieral? To vie iba on sám. Jedno je pre mňa isté; dielo nemohol napísať on – prosím, berte to zveličene. Určite tým nemyslím, že to vytvoril niekto celkom iný, ale veci, ktoré sa mi páčili v Jeden musí z kola von tam neboli. Po neutíchajúcom napätí a zimomriavkach ani stopy, nemala energiu – bolo to príšerne nudné a teraz som sa tešila, že kniha má koniec. Prečo taký veľký obrat? Nemalo to šťavu. Zistila som, že prvú knihu držalo pokope len napätie, no keď sa stratilo, tak nezostalo nič.

Nedokážem nájsť lepšie dôvody, prečo sa mi dielo nepáčilo. Niekedy nie je niečo podľa vášho gusta a hotovo! Vraždy nedodávali do príbehu žiadnu gradáciu a dejová línia podľa mňa neskutočne stagnovala. Spisovateľ sa zameral na psychologický aspekt, tak ako v prvej časti, ale ani z toho som nebola príliš nadšená. Chcela som akciu a autor sa zamotával – asi nevedel, ako má ďalej pokračovať. Ja som zas netušila, ako mám Na koho to slovo padne dočítať. Bolo to utrpenie. Veľmi som sa na túto knihu tešila, ale tak ako som bola rada, že s prekladom vydavateľstvo neskončilo, tak som bola zarmútená, keď sa ku mne pokračovanie dostalo. Keď sa nad tým zamýšľam, viem prečo to tak je; úvod do série nastavil latku tak, že tento príbeh nemal na výber a musel ju podliezť. Stále si myslím, že ak by nezomrela Helenina sestra, tak by to bolo úžasné a plné napätia a akcie ako predtým. Autor si týmto ťahom vyčerpal všetky esá v rukáve.

Hodnotenie: 2/5
 
http://www.bux.sk/knihy/269929-tichy-vykrik.html

1 komentár:

  1. Já jsem nedávno četla Ententýky a bylo to naprosto skvělé - až na to, jak skončil Mark, tak mě rozmrzelo, že asi ani nevyjde u nás pokračování a přemýšlela jsem, že bych si ho pořídila v angličtině, ale po tom všem, co píšeš teda nevím :( Je škoda, že knize chybí zápal jako v prvním díle...

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly