streda 6. januára 2016

Lucy Sykes, Jo Piazza - Tý potvoře to nedaruju

V práci je každý nahraditeľný. Presvedčila sa o tom aj Imogen Tateová, šéfredaktorka prestížneho magazínu Glosy, ktorá bola pár týždňov práce neschopná. Jej prvý deň, po nútenej pauze, nedopadol dobre. Časopis sa vynovil a teda aj zamestnanci v ňom. Všetci teraz iba twittuju a sú na Instagrame. Pre Imogen je to niečo nové. Niečo, v čom sa nevyzná, ale ak chce zostať, musí sa prispôsobiť.

Zatiaľ čo ona bola mimo dosah, jej štafetu prebrala mladá a dravá Eva – jej bývalá asistentka, ktorá si zaumienila, že časopis bude on-line. Je iba na skúsenej šéfredaktorke, aby mladú krv usmernila, no podarí sa to? Dravosť nepozná hraníc. Rúti sa prestížny módny magazín do záhuby?


Na knihu ma nalákalo to, že sa podobá na Diabol nosí Pradu. Mala som trochu strach, že sa mi nebude páčiť, no napokon som sa do čítania pustila čisto zo zvedavosti a z toho dôvodu, že keď sme boli so sestrou mladšie, tento film sme mali rady. Sestre určite odporučím Tý potvoře to nedaruju, pretože je to podobný príbeh, ale nesnaží sa dejovú líniu úplne kopírovať. Myslím si, že väčšina mladých dievčat si čítanie vychutná. Čítať toto dielo je akoby ste cestovali v čase. Ja som hľadala podobnosť a zároveň som cítila vlnu nostalgie za starými časmi, keď sme so sestrou sedeli v izbe fascinované príbehom z módnej branže.

Dobre, nie som ten typ čitateľa, ktorý by takéto príbehy „hltal“,  no ak vám niečo zostane vryté do pamäte z detstva, je možné, že keď nájdete v dospelosti niečo podobné, tak sa na to nedá pozerať kriticky. Tý potvoře to nedaruju je priemerný román, ktorý chce ťažiť z popularity iného filmu, ale darí sa mu to. Skalný fanúšik určite ocení podobnosť, no zároveň odlišnosť týchto počinov. V knihe je väčšou mrchou asistentka, ktorá si ide za svojim aj cez mŕtvoly a za sebou zanecháva len spúšť. Ako človeka som ju neznášala, no ako postava bola úžasná. Perfektne vedela zamiešať karty a dodávala deju to správne napätie.

Keď som začala čítať, vedela som, že dielo napísali dve autorky, no potom mi to nejako z hlavy vyfučalo a neriešila som to. Spomenula som si na to iba pri písaní recenzie a keď som rozmýšľala, čo o tomto narastajúcom trende napísať, nevedela som čo, pretože odlišné spisovateľské štýly sa spojili v jeden a človek nevie, ktoré časti píše jedna a ktoré zas druhá. Toto je taký spisovateľský štandard, z ktorého ani ony nevybočili.

Môžem napísať, že román je svieži, no žiadne prekvapenie v ňom nečakajte. Kniha nie je písaná v e-mailoch, ale pár sa ich tam aj tak nájde a dotvárajú dynamiku príbehu, výborne sa čítajú a odpútajú čitateľa od niekedy dlhších opisov. Autorky sa pohrali tiež s minulosťou postáv a to bola pre mňa vítaná zmena po pasážach plných konkurencie, módneho priemyslu a boja na život a smrť. Zistili sme, prečo sa niektorí hrdinovia správajú, tak ako sme ich videli vykreslených v prítomnosti.

Toto nie je v žiadnom prípade nudná kniha o móde. Je o tom, ako sa vyrovnať s generačným rozdielom v práci a ako neprepadať panike – aj keď hlavná postava urobila zopár chýb, ktoré boli veľmi úsmevné. Je o uvedomení si, že starší ľudia sa musia prispôsobiť dobe, v ktorej žijeme a ani dlhoročné skúsenosti v danom odvetví im nemusia pomôcť. Je tiež o rivalite, ktorá sa na niektorých pracoviskách priam podporuje. Kto je dravejší, ten vyhráva alebo nie? To sa dozviete... Tý potvoře to nedaruju vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú radi ženské romány a radi sa pri nich zasmejú.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Metafora.
Ak vás táto kniha zaujala, môžete si ju kúpiť TU (SK) a TU (CZ)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly