sobota, 28. februára 2015

Jean-Paul Didierlaurent - Čitateľ z vlaku o 6:27

http://data.bux.sk/book/020/237/0202370/large-citatel_z_vlaku_o_6_27.jpgTáto kniha rozpráva o rozmanitých ľudských charakteroch a o skazenom svete, v ktorom všetci žijeme. Konzumnej spoločnosti už pomaly nie je nič sväté. Niečo vytvoríme, aby sme to potom následne zničili. 
O tomto jave by mohol hodiny rozprávať aj hlavný hrdina diela Ardlo Buret. Jeho prácou je ničenie kníh. V tom by nebol "žiadny problém", lenže Ardlo miluje písané slovo a trhá mu srdce, keď sa musí stavať do role ničiteľa. Preto niektoré stránky zachráni a vo vlaku ich číta spolucestujúcim. Nie je to ucelený príbeh, sú to len strany z rôznych kníh, no hlavnému protagonistovi to neprekáža. Je rád, že zachránil aspoň niečo z diel, ktoré videl "umierať". No stačí to, aby sa mu uľavilo na duši? Takú istú dilemu zažíva aj vrátnik, ktorý pracuje tiež tam, kde Ardlo. On zas recituje verše klasikov, no vymýšľa si aj vlastné rýmy.
A akú spojitosť má s celým týmto príbehom toaletárka na verejných WC Julie? To sa dozviete, ak si prečítate túto nezvyčajnú knihu.

Nebudem klamať, kniha ma hneď zaujala a keď som si prečítala ukážku, bola som skalopevne presvedčená, že toto je niečo, čo musím mať. Tento názor sa vo mne čoraz viac utvrdzoval kvôli silnej propagácii, ktorú dielo malo. Vždy, keď som sa prihlásila na sociálnu sieť, číhal na mňa príspevok, ktorý ospevoval Čitateľa a ja som sa tešila ako malé dieťa, že si budem môcť príbeh prečítať medzi prvými. Veľké nádeje, ktoré som do tohto počinu dávala, sa rozplynuli v okamihu, keď som sa do neho poriadne začítala. Prečo tomu bolo tak? 

Bezprostredne po prečítaní som mala veľmi zmiešané pocity a nevedela som vyjadriť, čo som cítila. (To bola prvá zvláštnosť, pretože ja nemám nikdy problém napísať recenziu a vyzdvihnúť to dobré, aj to zlé. Teraz som však pozerala na stenu a snažila sa nejako zosúladiť moje myšlienky. Bolo to ťažké. Toto sa mi stalo prvýkrát a bola som z toho zmätená.) Celé tri dni mi tento príbeh víril v hlave, no nebola som schopná nič písať. Mala som naplnenú hlavu všakovakými emóciami. Táto kniha spôsobila v mojej mysli hurikán t.j. pocity beznádeje nad spoločnosťou, v ktorej žijeme, krutá realita, že jedinec nič nezmôže, ale na druhej strane aj to, že na každého raz čaká šťastný koniec, že sa netreba vzdávať, že šťastie je skryté, len ho treba hľadať a radosť sa skrýva v maličkostiach. To všetko som vedela už predtým, no ja, rodená pesimistka, som rozmýšľala viac nad tým, ako spoločnosť upadá.

Nikdy by som si nedovolila knihu kritizovať kvôli tomu, že vo mne vyvolala negatívne emócie. Prečítala som už veľa srdcervúcich príbehov, no toto bolo niečo úplne iné. Iné a originálne. Bohužiaľ, nejako ma to neoslovilo. Zdalo sa mi, že autor čitateľovi vnucuje pocity, ktoré by mal cítiť. Preháňal to a to sa mi vonkoncom nepáčilo. Pravdivo opísal dnešnú spoločnosť cez nereálne zobrazenie. Ako to je možné? V nereálnych situáciach sa ukrývali zrnká pravdy o dnešnom svete. Ešte stále ma asi nechápete. Aj mne dlho trvalo, kým som prišla na to, ako opísať tento jav v Čitateľovi a dúfam, že toto je tá najvernejšia interpretácia mojich pocitov. Budete vedieť, čo som tým myslela, iba ak si prečítate dielo.

Niektorí ľudia, ktorí už knihu prečítali, si asi myslia, že som ju vôbec nepochopila a nemala by som o nej ani písať. Možno mi uniklo hlavné posolstvo, možno som veľmi mladá na diela tohto charakteru, no nič z toho nie je pravda. Pochopila som autora veľmi dobre. Viem, čo nám chcel povedať. Rozumiem hlavnej myšlienke, no vnucovanie pocitov a nereálne situácie mi Čitateľa tak znechutili, že všetko dobré, čo sa tam nachádzalo, išlo mimo mňa a to ľutujem. Škoda, že spisovateľ vyvíjal na čitateľa taký citový nátlak. Nebolo mi to pochuti.

Krásne vety, nádherné myšlienky a pekné rýmy (ktoré sa skutočne rýmovali a mali zmysel - chválim prekladateľa), sa miešali s nelogickými situáciami (Stať sa môže všetko, no toto bolo niekedy pritiahnuté za vlasy.) a s cieľom autora emocionálne toho, kto príbeh číta, vyšťaviť. Cieľ bol splnený, no čím viac som nad knihou rozmýšľala, tým menej sa mi páčilo, akým spôsobom to spisovateľ dosiahol. Možno to niekto neoznačí za nátlak vyvolania citov, no ja som to tak pociťovala a nik ma nepresvedčí o opaku. Každý máme vlastnú pravdu. Čitateľa hodnotím dvomi bodmi z piatich. Ľutujem, potenciál bol aj na plný počet, no realizácia zlyhala.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR .
Túto nezvyčajnú knihu si môžete kúpiť TU.

3 komentáre:

  1. Ja som na túto knižku dosť zvedavá, tiež na mňa čaká doma. Snáď sa mi bude páčiť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aká murakamiovská recenzia :D
    Neviem, koľko máš rokov, ale nemyslím si, že by bol problém v tom, že si príliš mladá - je to naozaj netradičná kniha, ale možno ju treba čítať ako knihu (fikciu), nie ako návod na život :)
    Aj ja som od nej najskôr očakávala niečo iné. Prvých 20 % knihy som dúfala, že sa konečne objaví nejaká zápletka, ktorá ma ku knihe viac pripúta. Potom som pochopila, že zápletku hľadám márne a začala som si knihu užívať štýlom, akým je napísaná.
    Ale je jasné - 100 ľudí, 100 chutí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mám devätnásť. Ja som si ju snažila v hlave hodnotiť z rôznych uhlov a napadol mi aj tento, no aj tak sa mi štýl knihy nepáčil :)

      Odstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly