sobota, 15. februára 2014

Zamyslenie: Prečo nemať predsudky voči slovenským spisovateľom

Táto téma je vhodná na hlbšie zamyslenie. To si myslím už dávno, ale taký popud na napísanie článku som dostala až vtedy, keď som definitívne zistila, že predkladať vám recenzie slovenských kníh aj tak nič nezmení a budete sa svojho názoru držať zubami-nechtami. Ja sa, samozrejme, budem držať toho môjho t.j. slovenské knihy majú úžasnú výpovednú hodnotu. Nepíšem o všetkých, niekedy sa nájdu aj nepodarky (tak, ako aj u zahraničných spisovateľov). Ale prečo zahraničné diela stále čítate, aj keď vás napr.  jeden americký autor na plnej čiare sklamal? Prečo nerezignujete presne tak, ako ste rezignovali pri našej domácej tvorbe?
Ak sa vám nepáči iba jedno dielo zo slovenskej tvorby, myslíte si, že všetky ďalšie budú rovnako nekvalitné. Prečo? Musíte si nájsť ten svoj štýl písania. Štýl písania, ktorý vám sadne. Prosím, úprimne si odpovedzte každý pre seba (alebo do komentárov): Keby ste nevedeli, že nejakú knihu napísal náš autor, prečítali by ste si ju? Ak odpoviete kladne, mali by ste sa lepšie zamyslieť nad svojim postojom.
V nemenovanej recenzii som napísala, že ak by som začínala nemenovanou autorkou, tak by som už nič slovenské nečítala. Je to pravda, tak radím, aby ste začali niečím, čo by spĺňalo vaše náročné požiadavky; nejakým historickým románom alebo detektívkou, románom pre dievčatá, no musíte si vybrať dobre, lebo romány pre dievčatá nie sú vždy to pravé orechové (to isté platí aj pre zahraničie, pretože beletria pre dievčatá, alebo pre mladých ľudí, sa dá vo všeobecnosti neskutočne pokaziť). Ja som začínala knihou Dievča z minulosti od Zuzky Šulajovej a nesklamala ma. Táto autorka píše vynikajúco a kniha je vhodná, ako pre mladé slečny, tak aj pre čitateľky, ktoré majú už dobrý nos na knihy a vedia sa v knižnom svete orientovať.
Ak si nájdete toho správneho autora, ktorý vám sadne, nemáte čo riešiť. Treba len hľadať, lebo iba v ojedinelých prípadoch sa stáva, že  sa vám bude páčiť prvá kniha, ktorú zoberiete do rúk.

Tak čo, prehodnotíte svoj postoj? Nájdu si u vás miesto v poličke aj diela od slovenských spisovateľov? Dúfam, že som vám pomohla v rozhodovaní a ovplyvnila som vás, aby ste si nejakú domácu tvorbu prečítali :)

21 komentárov:

  1. Možno to ani nie je tými spisovateľmi, ale čitateľmi, hlavne čitateľkami, z ktorých mnohé "omdlievajú" z kníh takého typu, ktoré píše napr. Eva Urbaníková. A keďže sa takéto knihy kupujú, tak sa ich aj viac vydáva a propagujú sa a zatienia tie skutočne dobré diela od slovenských autorov. Takže áno, keď vidím román pre ženy od slovenskej autorky, tak mám určité predsudky. Ale pri ostatných žánroch ani nie, lebo napr. na poli detektívok sa mi páči tvorba Dominika Dána, rada si prečítam aj Maxima E. Matkina (ale to je také čítanie, že si to prečítam, páči sa mi to, ale o pár dní sa už nepamätám, o čom to bolo) , nedávno som objavila aj tvorbu Máriusa Kopcsaya a úplne najobľúbenejšia kniha od slovenského autora je pre mňa Dom hluchého od Petra Krištúfka. Z tých románov pre ženy sa mi páči napr. Shalom: Kronika zvláštneho manželstva či Most nad riekou Liffey. Ale väčšina tých románov pre ženy je na jedno kopyto a naozaj nestoja za veľa a hľadať medzi nimi to, čo by stálo za to, je dosť unavujúce a frustrujúce. (O dievčenských románoch nehovorím, tie ma nikdy veľmi nebavili a teraz som už z nich aj vyrástla.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne. Nechápem, ako môže niekto čítať knihy od takých spisovateliek. Je to iba môj názor, ale ich diela nestoja za veľa. Ja som čítala iba kúsok jednej evitovky a to mi stačilo. Nevravím, že všetko, čo tam vyjde je zlé, no väčšina áno. No moje spolužiačky sa nad takými knihami rozplývajú. Tvrdia, že sú dobré na relax, no mňa len takéto diela vytáčajú a máš pravdu, zatieňujú výborné kvalitné slovenské knihy, ktoré by mali byť viac ospevované a propagované ako sú teraz.
      Ja už tiež nečítam veľa dievčenských románov, pomaly mením svoje obľúbené žánre podľa veku a viac sa sústredím na detektívky alebo romány pre ženy.
      Keď sme už pri tých románoch pre ženy; Zahraničné romány nemôžem vystáť, lebo sú príliš presladené, no našla som si slovenských spisovateľov, ktorí ma v tomto nikdy nesklamú a viem, že ma nečaká nejaká naivná hrdinka, ktorá stále plače a rieši svoj úbohý život, ale hlavná postava-hrdinka, ktorá zvládne každé situácie ako normálna silná žena.
      Súhlasím, tie knihy, ktoré sadnú treba hľadať, no musíš uznať, že to potom stojí za to, však? :)

      Odstrániť
    2. Určite to stojí za to, ale z časti chápem úplných odporcov slovenskej tvorby. lebo nie každý vydrží hľadať tie dobré knihy, niekoho veľmi skoro znechutia zlé diela a potom sa na to celé vykašle. Nie je to úplne správny postoj, ale dá sa to pochopiť :)

      Ináč na strednej aj moje spolužiačky boli celé preč z Evity, aj mi núklai tie knihy, ale som povedala, že nie, nechcem si kaziť náladu :)

      Odstrániť
  2. Ja som tiež nikdy tak nechápala tieto postoje, niektorí slovenskí autori sú moc fajn. Zuzka Šulajová, Marja Holecyová a podobne patria medzi moje obľúbené autorky. Tiež mám moc rada Natu Sabovú, Dominiku Ponechalovú, Maxima E.Matkina, Evu Urbaníkovú a podobne...
    Je síce pravda, že veľa skvelých kníh o nadprirodzených veciach na Slovensku nie je, ale dajú sa nájsť ak sa chce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja sa skôr riadim tým, akú má kniha anotáciu, ako tým, že kto to napísal.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Patrím medzi tých, čo nemajú radi slovenských autorov, ale niektoré slovenské knihy ako napr. Ochrankyňa alebo knihy od Matkina mám veľmi rada. Slovenských autorov nemám rada, lebo väčšina neprídu s novým námetom, iba pozmenia ,,zahraničný nápad". Ak aj prídu s niečím novým tak je to buď patetické alebo nečitateľné. Výborná slovenská kniha je raritou.
    Fashion Happenss

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Netvrdila by som, že výborné slovenské knihy sú raritou, ibaže sú menej ospevované a to je škoda :)

      Odstrániť
  5. Mám kopu knižiek od slovenských autorov - milujem Dušana Mitanu a Dominika Tatarku, tí sú pre mňa naprostý top. Zo súčasných samozrejme Michal Hvorecký, to bez pardónu. Zo ženských autorov mám rada Hanku Lasicovú a Etelu Farkašovú, ale čo sa týka ženských autoriek je to na Slovensku chabé...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pekne napísané, je škoda, pokiaľ sa niekto úplne vyhýba našej tvorbe a hlavne je to dosť nelogické.:) Osobne síce slovenských kníh nečítam až tak veľa, ale veľmi sa mi páčila napríklad kniha Prežila som svet od Miroslavy Varáčkovej.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Jediná slovenská kniha, ktorá sa mi páčila, bolo Dievčatko z krajiny drakov a tam aj môj záujem o slovenské diela skončil. Čítala som od našich autorov viac vecí a nič ma nebavilo, tak to už ďalej ani neskúšam. Akosi mám problém vžiť sa do tých príbehov, väčšina z nich pre mňa nemá žiadnu hĺbku. Rada čítam fantasy a slovenské, ktoré by ma vážne nadchlo, som ešte nenašla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Treba hľadať ďalej a určite niečo nájdeš :)

      Odstrániť
    2. Pochybujem :D :D
      To si radšej niečo napíšem sama.

      Odstrániť
    3. Na fantasy je tu predsa Červenák. :) Alebo, ešte lepšie, začať antológiou slovenskej fantasy, kde si každý nájde svojho favorita, kniha sa volá Čas hrdinov.

      Odstrániť
  8. Máš pravdu, ale mňa najviac vytáča to, že aj keď je kniha o niečom úplne inom, autorka tam proste riešiť aj ženské problémy a pletky... ale netreba celú slovenskú tvorbu hádzať do jedného vreca.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto nerobia iba slovenskí autori. Zober si nejakú zahraničnú knihu a prelistuj ju. Uvidíš, že na každej strane bude námet lásky. Väčšina čitateľov v dielach hľadá práve vzťahové problémy alebo romantiku, no málokto si to prizná :D
      Autori sa iba prispôsobujú.

      Odstrániť
  9. Ja tiež tento odpor a predsudky k našej tvorbe nechápem. Hlavne nechápem to, že pri zahraničných knihách ak nás nejaká sklame nezatratíme celú tvorbu ani autora samotného skrátka siahneme po inej knihe ale pri našich knihách nie sme ochotnú urobiť to isté...slovenské knihy hneď zatratíme a zahrabeme pod čiernu zem...kde je tu logika??? A takisto ma vždy pobavia argumenty typu: "Vadí mi slovenské meno autora na obálke.", "Vadia mi slovenské mená postáv." Na smiech celé. To ako keby poviem, že mi v americkej knihe vadia anglické mená, veď je to úplne smiešne a mimo logiky. Ale veď ako sa vraví kto chce hľadá spôsoby a kto nechce hľadá dôvody (aj také smiešne).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S "problémom" slovenských mien som sa už aj ja stretla a naozaj som netušila, ako mám reagovať, lebo ma to vyviedlo z rovnováhy a obralo o reč.

      Odstrániť
  10. Hlavne si treba uvedomiť, že! zo zahraničnej literatúry sa k nám dostávajú najmä špičky rôznych ľadovcov, pretože vydavatelia si rozmyslia, čo preložia! Preto je ten výber v slovenskej literatúre vlastne kvalitatívne inak širší. Byť Angličanmi v kníhkupectve v Londýne je rovnako a myslím, že na počet titulov ešte ťažšie ako u nás. :) Majú tam oveľa viac kníh ako sa dostane k nám. A my máme viac slovenských ako sa dostane za hranice (tu je tá úmera totálne hlboká). Preto aj v tej slovenskej literatúre sa treba naučiť chodiť. Napríklad sledovaním časopisov o literatúre a pod. To už záleží od vašich preferencií, takže si minimálne dajte poradiť od kamoša s podobným literárnym vkusom a občas si niečo požičajte z knižnice a dajte tomu aspoň pár stránok. Verím, že takto časom a bez ujmy nájdete tých svojich obľúbencov. Za mňa odporúčam: Alexandra Salmela, Dominik Tatarka (útle Navrávačky z Artfora z vás navyše spravia hviezdu z dejepisu a literatúry na gympli napr.), detektívne Bezprsté mesto, vtipné a zaľúbené Listy Oľge od Satinského, či This Is Hardcore Sama Marca. Mňa v mladšom veku oslovila kniha Žila som s Hviezdoslavom - jednoduché čítanie pre baby, s pridanou hodnotou. Good luck!

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly